Mladí slovenskí futbaloví reprezentanti sú vo vekovej kategórií do 17 rokov tretí najlepší na starom kontinente spoločne so Švédskom. Je to vynikajúci úspech, pretože už v tomto veku je konkurencia vo futbale obrovská, o čom sa iným športom môže iba snívať. Nikde inde nie je v kolektívnych športoch taká tenká čiara medzi tretím a povedzme tridsiatim miestom, a to sme stále iba na európskom kontinente. Ako si naši chlapci budú počínať medzi 24 najlepšími krajinami sveta, sa dozvieme na prelome októbra a novembra.

 

Teraz si predovšetkým vychutnajme tento úspech, na ktorý náš futbal čakal vyše desať rokov. Zverenci Ladislava Pecka dokázali, že aj v našich podmienkach stále vyrastajú veľmi talentovaní futbalisti, ktorí sa môžu rovnať s tými najlepšími. Ale zároveň si treba uvedomiť, že je za tým predovšetkým kvalitná práca všetkých okolo tohto tímu, ktorá bola zvýraznená kvalitnými podmienkami na prípravu.

 

Keď sme tieto ME začiatkom októbra 2010 dostali, tak si široká športová verejnosť ani neuvedomovala, že sme dostali do rúk zlatú baňu. Od prvého okamihu si to uvedomila iba malá skupina ľudí, ktorá sa do futbalu rozumie. Našťastie, toto si časom uvedomili aj na SFZ, hoci sa zdalo, že žabomyšie vojny v našom futbale nás budú stáť aj túto šancu.

 

Tejto vekovej reprezentácií boli vytvorené nadštandardné podmienky, teda lepšie povedané, boli porovnateľné s vyspelým svetom, čo sa muselo zákonite prejaviť. V prípravných zápasoch za dva roky odohrali naši reprezentanti tri desiatky zápasov a takmer všetky s európskou špičkou. Keď sa zistilo, že zaostávame fyzicky, tak okamžite bol najatý špičkový kondičný tréner Roman Švantner. K tomu ešte veľa ďalších detailov, lenže práve z nich sa skladá úspech.

 

Taktiež netreba zabúdať na prínos trénera Ladislava Pecka, ktorý vynikajúco viedol svoj tím. Ideálne využil všetky prípravné zápasy, v ktorých si vybral správnych hráčov a aj koučing mal skvelý. Taktika bola správna na každého súpera, hráči vedeli čo majú hrať a hlavne tak aj hrali. K tomu treba pripočítať skvelý cit pri striedaniach, keďže práve góly žolíka Martina Slaninku nás poslali do semifinále. Pecko tak potvrdil, že titul so Slovanom v roku 2009 nebol náhodný a Slovensko má ďalšieho úspešného trénera.

 

Preto si treba zobrať z tohto nášho úspešného príkladu ponaučenie a vytvoriť každej našej reprezentácií rovnaké podmienky, aké má aj vyspelý svet. Inak sa nám opäť môže stať, že na záverečný turnaj sa dostaneme až vtedy, keď ho usporiadame. Mimochodom, už o tri roky bude na Slovensku ďalší veľký turnaj, keď hostíme ME žien do 19 rokov. Práve tento turnaj môže byť vhodným impulzom pre náš ženský futbal, čo je aj jedna z deklarovaných priorít SFZ.

 

Ak budú všetkým našim reprezentáciám vytvorené také podmienky, aké mala Peckova družina, tak som stopercentne presvedčený, že budeme pravidelne postupovať na záverečné turnaje, zvlášť, keď UEFA plánuje zvýšiť počet účastníkov na 16 mužstiev.