Rasistická sága vo futbale opäť neutícha
Po minulotýždňovom nedeľňajšom ligovom zápase talianskej Serie A medzi AC Miláno a AS Rím, sa otázka rasizmu vo futbale dostala opäť raz na pretras a je nutné ju nanovo riešiť.
Zápas medzi oboma tímami musel rozhodca nakoniec prerušiť, keďže priaznivci Rimanov urážali hráčov „rossoneri“, Maria Balotelliho a Kevina Prince-Boatenga. Podľa internetového portálu fifa.com je pre prezidenta FIFA Seppa Blattera prekvapujúce a nepochopiteľné, že Talianska futbalová federácia vo veci nezačala vyšetrovanie a udelila klubu AS Rím „len“ finančný postih vo výške 50 000 eur. Podľa jeho slov je to vraj málo a talianska disciplinárka mala vinníkom nasúkať viac.
Niekto by zvyšoval počet núl na disciplinárnej pokute, takí Angličania by za rasizmus navrhli minimálne päťzápasový dištanc, FIFA si najnovšie vzala do hlavy, aby rasistické incidenty sledovali špeciálni rozhodcovia, akoby ich už aj tak po čiarovej lajne nebehalo dosť. To všetko za jediným cieľom, nadobro vymazať túto čiernu škvrnu z futbalovej mapy sveta.
Rasizmus vo futbale je celoplošnou záležitosťou a chtiac-nechtiac sme boli svedkami, že postihol aj náš slovenský futbal. Každému fanúšikovi, ktorý aspoň trošku sleduje dianie v domácom futbale musí byť dobre známa „kauza Soumah“, či bučanie na hráčov tmavej pleti v kvalifikačnom stretnutí proti Anglicku. Futbal bude vždy odrazom spoločnosti, nezakrývajme si teda oči, lebo prejavy rasizmu sú v slovenskom futbale stále prítomné. Aj keď sa možno väčšina slovenských divákov s takýmito prejavmi nestotožňuje, minimálne ich toleruje ako niečo, čo je do určitej miery „normálne“ a patrí to k futbalu. No nemalo by!
V boji proti rasizmu vynakladajú svetové futbalové organizácie množstvo finančných prostriedkov a úsilia na propagáciu antirasistických kampaní. Tie sú súčasťou každého veľkého futbalového podujatia, lebo ich autori veria, že práve najpopulárnejšia hra na svete dokáže ľudí rozličných náboženstiev a rás spojiť. Spojiť ich v hre a v uspokojení z hry, odstrániť bariéry vytvorené intoleranciou a neznášanlivosťou. Pokiaľ si ale dotyčné osoby konečne neuvedomia a nepriznajú svoju chybu, futbalové orgány budú nútené aj naďalej zvádzať neľahký boj s touto zákernou „chorobou“. Futbalisti, sa budú musieť opäť pred každým futbalovým stretnutím hrať na doslova chodiacu antirasistickú reklamu, čo samozrejme nie je v náplni ich práce. Nadračku pôjdu aj také transparenty, či bilbordy, no a keď už ani to nepomôže, hráči na čele s Balotellim a Boatengom, sa po ďalších banánových pokrikoch jednoducho zoberú a z ihriska si to hromadne zamieria rovno k šatniam a to aj napriek tomu, že im to najnovšie asociácia talianskych futbalových rozhodcov rázne zamietla.
Futbal ako najpopulárnejší a najmasovejší kolektívny šport na svete, je pre niekoho zdá sa kultivovanejšia forma boja. Je preto úplne pochopiteľné, prečo ho tzv. moderní neonacistickí prívrženci využívajú na prejavovanie svojich vášni. Rasizmus však vo futbale nemá čo robiť! A hoc kompetentné orgány vynakladajú potrebné množstvo snahy na jeho definitívne odstránenie ako vidno, nestačí to. Ostáva už len dúfať, že sa veci časom pohnú k lepšiemu a rasizmus sa z futbalu raz nadobro vytratí, pretože ako vraví slávny portugalský futbalový útočník Eusébio:„Či som biely, alebo čierny, každý z nás má futbal hlboko vo svojom vnútri.“