Paradoxom slovenského hokeja v rámci zámorských súťaží je fakt, že najúspešnejšie obdobie, čo do počtu získaných prsteňov za zisk Stanleyho pohára, sme začali zažívať až po ústupe slovenských hokejistov z NHL, keď sa ich počet znížil takmer na tretinu. Medzi rokmi 2008 až 2011 sme štyri roky po sebe mohli na Slovensku vidieť naživo túto slávnu trofej, pričom dovtedy bolo Slovensko zapísané v histórii trofeje len trikrát. Ak sa slovenskí fanúšikovia „sťažovali“ na prínos našich víťazov Stanley Cupu pre víťazné mužstvá, v roku 2009 aj najväčší kritik musel uznať oprávnenosť cesty trofeje na Slovensko. Legenda nášho hokeja, Miroslav Šatan, sa na sezóne 2008-2009 upísal Pittsburghu Penguins v nádeji, že získa trofej, ktorá mu tak dlho v zbierke chýbala.  Šatan v drese Tučniakov odohral 65 zápasov s bilanciou 36 bodov a v play-off odohral plnú porciu 17 zápasov s šiestimi kanadskými bodmi, čím pomohol Pens k titulu. Po kompletnej medailovej zbierke z MS, pridal aj prsteň pre víťaza play-off NHL. Šatan bol na finálovú sériu až tak vyhecovaný, že sa v jednom zápase dokonca pobil. Pri svojej siedmej účasti v play-off, keď predtým sa tam prebojoval v drese Sabres a Islanders, dostal do finále po druhýkrát, keď predtým v roku 1999 neuspel s Buffalom. O desať rokov neskôr už ale uspel a navždy sa zapísal aj do histórie NHL.