Dva z troch istanbulských klubov včera dostali zákaz činnosti v rámci európskych pohárových súťaží. Hološkov Besiktas si nezahrá v Európskej lige jeden rok, Stochovo Fenerbahce až dva. Obaja slovenskí reprezentanti by si urýchlene mali začať hľadať nové pôsobisko.

Už dlhšiu dobu sa špekuluje o tom, že slovenská enkláva v Turecku by sa mala zmenšiť. Robovi Vittekovi turecké slnko nepôsobí dobre na hlavu, či iné časti tela, Stano Šesták pomaly, ale isto upadá, no najurgentnejšie prípady sú po včerajšku Filip Hološko a potom najmä Miroslav Stoch.

Tomu sa v uplynulých mesiacoch darí čoraz menej. Viac ako štartov v drese Fenerbahce si na konto pripisuje počet škandálov. Hovorí sa o prílišnom žúrovaní, menšej koncentrácii na hranie, čo samozrejme zanecháva na Stochovi stopy. Turecké médiá si radi zgustnú na futbalistoch, ktorí práve nezažívajú svoje najlepšie obdobie a Stoch je veľmi obľúbeným terčom. Napriek tomu všetkému však pred pár týždňami nitriansky odchovanec vyhlásil, že sa mu v Turecku páči a nechce nikam odísť.

Svoj názor však musí prehodnotiť po tom, čo jeho materský klub, zapletený do korupčnej kauzy, dostal od UEFA trest na dva roky, počas ktorých nemôže hrať v európskych súťažiach. Stoch by si síce mohol povedať, že mu ostáva ešte liga, no tá nestačí. A najmä vtedy, ak ani v nej nehráva.
Kariéra futbalistu je väčšinou meraná úspechmi na medzinárodnej úrovni. Stoch so slovenskou reprezentáciou nielenže momentálne absolútne horí, dokonca v nej ani len nehrá, keďže mu chýba zápasová prax. Preto musí účinkovať v európskych klubových súťažiach. Toho sa však v najbližších dvoch sezónach v drese Fenerbahce nedočká. A tak sa naskytá otázka: Kvôli čomu v Istanbule ostávať? Tréner Fenerbahce evidentne stráca dôveru v nášho hráča, bulvárni novinári si na ňom dvíhajú čítanosť, teraz už ani prestížna účasť v Európe nepripadá do úvahy.

Ak sa Stoch v dôležitej kapitole svojej kariéry nechce totálne „zakopať“, musí prestúpiť. Musí prestúpiť kvôli sebe, kvôli reprezentácii, kvôli svojmu menu v Európe. Čas dvihnúť kotvy, Miňo!