Pohár konfederácii 2013, ktorý by mal byť akousi generálkou pred budúcoročnými MS, vyhrala Brazília, ktorá zdolala rozdielom triedy úradujúcich majstrov sveta zo Španielska (3:0) a potvrdila, že s ňou treba rátať.

Komentár Antona Martinku

Zápas nám naznačil aj to, že Zlatá éra španielskej reprezentácie sa pomaly chýli ku koncu. Tím okolo Andrésa Iniestu či Xaviho vyhral v posledných rokoch všetko čo sa dalo a svojou precíznou hrou udivoval fanúšikov po celom svete. Na Pohári konfederácií tomu tak už ale nebolo.

Prvý náznak problémov sme už mohli sledovať už na ME 2012 v Poľsku a Ukrajine, kde Španieli okrem finálového zápasu proti Taliansku predviedli len nudné profesorské výkony. Ďalším mementom sa stal semifinálový zápas proti Taliansku, v ktorom “La Furija Roja“ bola horším tímom, keď okrem držania lopty nedominovala prakticky v žiadnom ukazovateli.

Pokles formy Španielov sme však mohli predpovedať už dávno. Stačí sa pozrieť na posledné dve sezóny Barcelony. Katalánsky tím v nich síce vyhral plno trofejí, no aj napriek tomu Blaugranas nepredvádzali tú hru, ktorú sme obdivovali v rokoch 2008 či 2009. Barcelona sa stáva okukanou. A to isté platí aj pre  reprezentáciu, ktorej kostru tvoria najmä hráči z Katalánska.

Systém podobný Tiki-taka, ktorý národné mužstvo využíva, a ktorý je založený na silnom strede poľa sa stáva čoraz čitateľnejším. Potvrdilo sa to najmä v posledných dvoch zápasoch, keď tímy Talianska a Brazílie efektívne zhustili stred ihriska a Donovi Andrésovi a spol. nedali šancu na tradičnú smrteľnú kombináciu.

Španieli môžu svetovému futbalu kraľovať aj naďalej, no k tradičnej hre, ktorú predvádzajú v posledných rokoch, by mohli doplniť ešte niečo navyše. Inak sa na MS 2014 s veľkou pravdepodobnosťou nájde tím, ktorý La Furiu Roju vyškolí podobne ako včera Brazília.