Tohtoročným prestupovým obdobím lietajú vysoké čiastky, ktoré mali, či majú rozpohybovať hráčov ako Neymar, Cavani, Suarez, Bale, Higuaín a ďalší. Desiatky miliónov eur za top hráčov sa majiteľom väčšinou vrátia v podobe predaných dresov, záujmu sponzorov, či jednoducho, zlepšených výsledkov, preto už ani nikoho neprekvapuje, ak za jediného hráča klub neváha zaplatiť čiastku, ktorá by na rok uživila menšiu tichomorskú krajinu. Niektoré kluby sa môžu spoľahnúť na bohatých mecenášov, ktorí lejú do svojej futbalovej hračky peniaze, predstavujúce len zlomok ich zárobkov, iné, tie tradičné, majú zase také futbalové meno, že im sponzori vždy kývnu na ich zvrátenú šekovú hru s nulami. Sú však aj kluby, ktoré nemajú toľko finančných prostriedkov, ako ich šťastnejší kolegovia. Tie sa musia riadiť skutočným stavom svojej klubovej pokladnice.

Z tých najlepších líg sú najviac zasiahnuté finančnou krízou kluby z Talianska a Španielska. Taliani začali prednedávnom výpredaj svojich najväčších hviezd, keďže nemohli konkurovať financiám anglických, nemeckých, či francúzskych klubov (v rukách zahraničných majiteľov). V Španielsku síce pôsobia naoko bohato Barcelona i Real, zvyšok ligového pelotónu prakticky živorí.

Kto musí, ten aj vie, a tak sa chudobnejšie kluby musia snažiť neminúť toľko, čo ich kolegovia, no zároveň ostať konkurencieschopní. Atlético Madrid v pondelok získalo do svojich radov najlepšieho kanoniera španielskej reprezentácie, Davida Villu, za smiešnych 5 miliónov eur. Juventus pred pár týždňami Carlosa Tevéza za možno štvrtinu jeho skutočnej hodnoty. Takisto v pondelok realtívne malé peniaze (16 miliónov) vynaložila Fiorentina za Maria Gomeza, ktorý bol svojho času najdrahším hráčom Bundesligy, keď ho zo Stuttgartu Bayern kupoval za 35 miliónov eur. A nie, Gomez odvtedy nestratil nič zo svojho umenia. Za štyri roky zaznamenal 113 gólov v drese Die Roten a vo svojich 28 rokoch je práve na vrchole. Žeby bol o polovicu horší ako 30-miliónový Higuaín, prípadne štvrtinový oproti 60-miliónovému Cavanimu? Určite nie.

Niektoré kluby sa jednoducho správajú hospodárnejšie ako iné. Barcelona a Bayern boli ešte pred nedávnom príkladmi, ktoré ich fanúšikovia predkladali zástancom Chelsea, Manchestru City, PSG, koniec koncov aj Realu. Európsky úspech však spôsobil márnotratnosť v radoch dvoch z najväčších klubov Európy. A tak nakupujú draho, predávajú lacno. Oba kluby akoby predkladali slabším klubom inzerát s názvom Kvalitné posily za facku, zn. Ide to aj lacnejšie. Odpoveďou je: Ďakujeme, berieme všetkými desiatimi. Naoko výhodná supermarketová akcia, výhodná pre všetky strany, no márnotratné kluby ešte nevedia, že si kopú vlastný hrob. Nielen ekonomický, ale aj futbalový. Šetrné kluby lacno nakupujú hotové superhviezdy, ale i lacných mladíkov a predávajú ich za veľké peniaze svojim hlúpym kolegom. Z kvality nestrácajú, len im nerastú dlhy výrazným spôsobom. A tak už onedlho opäť talianska Serie A hviezdami dobehne tých,ktorých ich pred pár rokmi odbehli. Tévez, Balotelli, Llorente, či Gomez môžu svojim statusom konkurovať ktorejkoľvek lige. Aj spomínané Atlético je určite víťazom tohto prestupového obdobia. Výsledkom ich prestupového príkladu je nerovnica Baptistao + Villa + 40 milionov > Falcao. Zároveň je rozvážnosť týchto tímov dôkazom, že keď sa chce, ide to aj lacnejšie.

 

Nech si arabskí majitelia roztáčajú ruletu drahých nákupov, ktorými síce umelo dvíhajú ceny svojich prestupových cieľov, no zároveň otvárajú priestor pre lacné pozbieranie nimi nechcených „zvyškov“ pre chudobnejšie kluby. Rozumnosť vo futbale aj tak zvíťazí. Atlético i Fiorentina ukázali cestu ako získať skutočne silných hráčov a nevynaložiť desiatky miliónov.