Že to nie je pravda? Koľkí z nás nevedia prísť na meno v súčasnosti najznámejšiemu futbalistovi spod Tatier, ktorý je už niekoľko rokov považovaný v Taliansku a nielen v ňom, za jedného z najkvalitnejších futbalistov? Iste, krčmové reči nemôžeme brať úplne vážne, veď keď by o niečo išlo, všetci (pri zmysloch) by sme mu fandili. No aj to je dôkazom toho, že Slovák si rád zanadáva na toho, ktorý mu robí meno.

Reči sú reči, no skutky hovoria ešte výrazenejšie ako plané slová. Akoby sme však ani neboli národom skutkov, ak si vezmeme do úvahy starostlivosť o tých, ktorí nám roky robia svojim reprezentovaním (nielen v repre drese) radosť a zvyšujú krediť v zahraničí. Je tak nejak už v nás vžité to, že na svoje si „nakydáme“ a to zahraničné velebíme do nebies. Na to si pomaly zvykáme všetci. Predsa len sa však občas objaví niečo, čo šokuje aj toho najasimilovanejšieho Slováka.

Takou situáciou je stav, ktorý len pred pár dňami dali do pozornosti niektorí, ktorým ešte úplne nie je všetko ľahostajné. Skupinka nadšencov si povedala dosť. Povedali dosť stavu, v ktorom ani dva roky po smrti jedného z najmilovanejších mužov národa, Pavla Demitru, nie je postavený pomník, pripomínajúci jeho športovú a osobnostnú veľkosť. Niežeby Palino stál o stavanie bronzových sôch a vzývanie jeho mena, na to bol až príliš skromný. Predsa len to však svedčí o slovenskej ľahostajnosti. Zíde z očí, zíde z mysle.

Nechcem povedať, že slovenský hokejový fanúšik na Demitru zabudol. To určite nie. Zabudol naňho funkcionár, predstavitelia miest,či klubov, skrátka všetci, ktorí majú priestor na prejavenie úcty aj iným spôsobom ako spomienkou. Aj im má otvoriť oči rozbehnutá zbierka na vztýčenie aspoň pamätnej tabule pre jedného z novodobých hrdinov slovenského športu, vzoru mladých.

Na Slovensku je to tak, preto ľudia pohybujúci (resp. priživujúci) sa okolo športu majú vztýčené celé budovy, pričom tí, ktorí šport tvorili priamo na športoviskách, tí sú v zabudnutí. Skúste povedať fanúšikom Manchestru United, že by nemali stavať sochu žijúceho ex-trénera Alexa Fergusona. Neviem, či by ste odleteli naspäť domov. U nás je situácia iná a pamätníky nestaviame ani zomrelým legendám masovej zábavy ľudu. Peter Dubovský, Vlado Dzurilla či Pavol Demitra nás opustili priskoro, no dodnes na nich spomíname. Snáď si ich výrazné osobnosti budeme môcť jedného dňa pripomenúť aj pred ich pamätníkmi, pretože len málokto robil našej malej krajine v zahraničí také meno ako tieto legendy.