Futbalový klub MŠK Žilina ešte pred pár sezónami vyvolával na európskej scéne rešpekt. Po včerajšku je jasné, že z v Európe etablovaný klub nevylaká ani podpriemerný tím.

V Žiline zavládla na začiatku tohtosezónnej prípravy eufória. Tréner Guľa mal byť spasiteľom bývalého majstra, ktorý v minulej sezóne zažil historický prepad zo svojich predošlých pozícií v rámci nášho futbalu. V zápase predkola Európakej ligy proti Olimpiji Ljubljana však mohol jasne vidieť, že v Žiline ho čaká preťažká úloha. Žilinský klub už dávno nie je tým, čím býval.

V klube podľa vlastných vyhlásení zmenili filozofiu a začnú viac stavať na vlastných odchovancoch. Pěkná myšlienka, ktorá však v slovenských pomeroch je len ťažko realizovateľná a najmä jej predchádza dlhodobý proces. V Žiline však vedenie klubu tieto základné podmienky úspěchu podobnej koncepcie nepochopilo a okamžite sa im to vracia. Včerajší zápas pohárovej Európy odkryl naplno všetky problémy Šošonov, ako na ihrisku, tak aj mimo neho.

Povedzme si pravdu, súčasný žilinský káder nestačí na európsky futbal. Nestačí skûsenosťami, nestačí nasadením, nestačí kvalitou. Darmo tréner Guľa diplomaticky žehlí vrásky na čelách fanúšikov MŠK. Každý, kto včerajší zápas sledoval si je na jasnom. Klub, ktorý si za niekoľko rokov vybudoval na európskej scéne slušné meno, je dnes v takej pozícii, že ho o triedu prehrává priemerná až podpriemerná Ljubljana.Včera bol na ihrisku len jeden tím a jeden naivný mládežnický súbor, platiaci svoju európsku daň. Ani jeden vyhratý súboj, nedostatok invencie, nedôslednosť v obrannej hre. To všetko odhalilo to, že herný prejav Guľovcov môže stačiť na Myjavu, či Senicu, aj to len zlepšením, ale určite nie na európsky futbal.

Nejedného fanúšika MŠK včera zabolelo srdce. Zvykol si na futbalovú Európu a zvykol si na kvalitný futbal. Pomaly si musí zvykať na roztržky v rámci vlastných fanklubov, nedostatočnú kvalitu na ihrisku a zvláštne praktiky vedenia klubu. Práve vedenie klubu robí v ostatnom čase kroky, ktoré skôr vyháňa fanúšika z tribúny a aj to sa prejavuje na hre slovenského ex-majstra.

Včerajší zápas odhalil, že Žilina je nahá. Je nahá na ihrisku, je nahá za zeleným stolom a jedine tréner sa jej snaží aspoň zakryť intímne miesta. Aj ten však musí pochopiť, že na žilinskú zimu treba poriadne hrubý kabát. Už len on je nádejou na zvrat súčasného smerovania Žiliny. Inak si budeme musieť na dlhé roky zvyknúť na európske suchoty a slovenské tápanie, budeme si musieť zvyknúť na novú podobu MŠK.