Rakovina je choroba, ktorá zákernosťou predčí všetky choroby na svete. Môže totiž postihnúť úplne každého. Smutné pre fanúšikov Barcelony, ale aj každého normálne zmýšľajúceho človeka je fakt, že Vilanovov prípad nie je prvý v rámci klubu, kedy sa prihlásila o slovo. Eric Abidal nadvakrát nad touto ohavou zvíťazil. Rad je na Vilanovi.

Po tom, čo sa liečeniu podrobil už dvakrát, naposledy v priebehu uplynulej sezóny, keď na niekoľko mesiacov musel zanechať osamotených svojich zverencov, verí že do tretice bude naozaj všetko dobré. Už keď sa zdalo, že po intenzívnej liečbe v Amerike nebude Titovi už nič brániť v tom, aby pokračoval vo svojej práci na Camp Nou, choroba mala iné plány. Možno by sa zdalo, že keď to Vilanova vyriešil „za behu“ raz, nemusel končiť a skúsiť to znova. Je však úplne logické, že sa mladý tréner rozhodol nepokračovať v príležitosti, ktorá sa mu už pravdepodobne nikdy nezopakuje – trénovať veľkú Barcelonu.

„Niektorí ľudia mi hovorili, že pre mňa je futbal otázkou života a smrti. Počúvajte, futbal je ešte oveľa dôležitejší ako život a smrť.“ Pamätné slová legendárneho kouča Liverpoolu Billa Shankleyho z roku 1981 sú síce dôvodom na úsmev, nie sú však pravdivé. Našťastie Vilanova to pochopil. Nepustil sa do naháňačky s históriou, keď ako tréner musel bojovať s tieňom Pepa Guardiolu, po ktorého boku vyhral v priebehu 4 rokov 14 titulov. Vilanova uprednostnil boj s chorobou pred žabomyšími vojnami s médiami a futbalovým stresom.

FC Barcelona rozbieha nový projekt. Projekt s Neymarom a Messim, ktorý ich má zapísať ešte hlbšie do histórie. Projekt, ktorý vyžaduje veľa trpezlivosti, úsilia a síl. Tie Vilanova momentálne nemá na rozdávanie. Nemôže zaručiť stopercentné sústredenie sa na hru, keď v jeho vnútri prebieha boj na život a na smrť. Uplynulá sezóna ukázala, že bez hlavného trénera bola Barcelona stratená, to si na obdobie niekoľkých mesiacov nemôže dovoliť opäť. Vilanova tak urobil to, čo je dobré nielen preňho, ale aj pre svoj milovaný klub. Navyše končí takpovediac na vrchole. Žiadny tréner, ani jeho predchodca Guardiola, ani nikto iný, totiž s Barcelonou nedoputoval k stobodovej hranici v domácej La Lige. Vilanovovi sa to podarilo, a to hneď rok po tom, čo sa podobný kúsok podaril Mourinhovi. Opäť tak vrátil najväčšieho rivala Barcelony na zem a klub môže opustiť s pokojným svedomím.

Vilanovova situácia nie je rozhodne nič, čo by malo niekoho tešiť. Ako veľa jeho kamarátov, určite všetci, ktorí sa o futbal zaujímajú, prajú Vilanovovi uzdravenie a je jedno, či bude skoré. Aj v tejto neľahkej situácii sa však Vilanova zachoval ako veľká osobnosť. Dal prednosť svojmu zdraviu a dal prednosť klubu, aby mohol pracovať zo všetkých síl a s absolútnou koncentrovanosťou. Vilanova urobil správne rozhodnutie.