Kedysi bol futbal jednoduchý. Ak mal nejaký hráč kontrakt a klub si ho chcel ponechať, záujemcov odradila fráza: „Hráč nie je na predaj!“ Teraz táto čarovná formulka pôsobí skôr ako katalyzátor pre chŕlenie vyšších a vyšších ponúk pre naoko nepredajných hráčov. Nedá sa povedať, že pár rokov dozadu nebola hráčska rebélia proti takýmto pravidlám  vôbec, no hráči si maximálne potrucovali pár tréningov, aby potom zistili, že pokuta, ktorú im udelil klub je príliš vysoká a rebelovať sa im neoplatí. Prirodzene, výnimky ako napríklad Robinho, ktorý si prestup do Realu vymodlikal, potvrdzujú pravidlo.

To, čoho sme svedkami uplynulé dve-tri sezóny sa však vymyká týmto zaužívaným pravidlám. Začalo to Ronaldom, pokračovalo pred rokom trucovitými Fabregasom a Modrićom, no toto prestupové obdobie zažívame doslova boom v hráčskej rebélii. Wayne Rooney chce odísť z Manchestru, pretože nemá dobrý vzťah s koučom Moyesom, ktorý ho napríklad v minulosti žaloval. Oficiálne ale hľadá novú motiváciu. Robert Lewandowski chce odísť do Bayernu, Luis Suárez hocikam, Gareth Bale do Madridu a takto by sme mohli pokračovať. Nie každý prípad je rovnaký, no jedno majú spoločné. Všetci hráči nechcú dodržať kontrakty, ku ktorým sa zaviazali, a za ktoré im boli vyplatené nemalé čiastky. Oháňajú sa poväčšine nejakými sľubmi klubov, ktoré im mali sľúbiť, že ich pustia. Sú „nahnevaní a sklamaní“. Všetko vo vedomí toho, že, ak využijú šikovné média, klub po chvíľke pochopí, že demotivovaný hráč je nepotrebný a pustia ich tam, kam chcú.
Prirodzene, každý zamestnanec v reálnom živote takisto pracuje tam, kde má lepšie podmienky a kde sa mu pracuje lepšie, no zamestnanec z reálneho sveta nie je tak kráľovsky platený za služby klubu a dodržanie predom stanovených podmienok, ako práve futbalisti.

Prezidenti klubov strácajú kontrolu . Zdá sa, že v súčasnom svete vládnu hráči a ich agenti, ktorí často pripravia novú zmluvu ešte skôr, ako sa hráč len rozhodne, že chce zmeniť klub. Za tučnú províziu potom neváhajú svojho klienta presvedčiť, že inde mu bude určite lepšie. Ako v reálnom živote, tak aj vo futbale sa čoraz viac zdá, že hlavnými postavami nie sú zamestnávatelia, ani zamestnanci, ale príživnici, ktorí vedia hýbať tými správnymi páčkami. Futbal skutočne prechádza revolúciou aj v hráčskych vzťahoch. Nemala by sa moc vrátiť do rúk tých kompetentných?