Počas posledných horúcich dní náš futbal na európskej scéne neuvaril žiaden postup, naopak, naši futbalisti sa nestihli na ihrisku ani poriadne opáliť a už sa musia žiť s pocitom, že najskôr teda až o rok. Pritom všetci naši zástupcovia skončili na balkánskych kluboch, ktoré nemajú väčšie renomé, hoci svetlú budúcnosť zrejme áno. No tú sme im vysvietili aj my, pretože sme k nim boli až príliš benevolentní a dovolili sme im postúpiť.

 

Nie, naši súperi neboli o toľko lepší, že sme si mohli povedať, ok, nemali sme na nich. Slovan, Senica, Trenčín, Žilina a spolu s nimi celý slovenský futbal sa iba chytá za hlavu a pýta sa sám sebe, čo sme urobili zle?

 

Slovan nehral v Razgrade absolútne nič, ale aj tak bol bulharský majster priechodný. Mimochodom, ten už má zaistenú dlhú pohárovú jeseň. Senica vypadla s Mladosťou Podgorica, ktorá bola tak priechodná, že viac sa už ani nedalo. Lenže Seničania v oboch zápasoch odmietli súpera doraziť, priam mu postup darovali. Žilina skončila na Rijeke, ktorá síce bola na pohľad dvojzápasu o gól lepšia, ale keby siedme mužstvo minulej sezóny Corgoň ligy trochu pritlačilo na plyn, tak chorvátsky klub prejde v plnej rýchlosti. A Trenčín? Ten nás reprezentoval najlepšie, ale aj tak sa dalo ísť ďalej, čo najlepšie cítia sami Trenčania. Kde sme teda zlyhali?

 

Futbal je hra s detailmi a práve v nich sme zaostali. Veď keď sa stretnú dve približne vyrovnané mužstvá, tak rozhodujú práve tie. Niekto zvykne hovoriť o chýbajúcom šťastí, ale to sa prikloní vždy k tomu, kto sa oň viac pokúša. A v našich prípadoch to boli vždy štyri balkánske kluby.

 

Naše kluby si v žiadnom prípade nemôžu povedať, že urobili sme pre úspech všetko, viac sa nedalo. Teraz si musia svoje chyby (a že ich bolo) dôkladne rozanalyzovať a nájsť východisko. Ak nie, tak vždy budeme my tí, ktorým bude na postup niečo chýbať. Múdri ľudia sa majú síce učiť na chybách iných, ale iba hlupáci sa nepoučia ani z tých vlastných. A náš futbal potrebuje kvantá tých múdrych, pretože hlupákov má už dosť.