MŠK Žilina včera po remíze 1:1 s chorvátskym klubom HNK Rijeka vypadol z tohtoročnej edície Európskej ligy. Škrieť to môže Šošonov o to viac, že na postup do 4. predkola, alebo ak chcete play – off rozhodne mali. Rozhodli však maličkosti, najmä prepracovaná taktika, v ktorej mal chorvátsky celok navrch.

Na tohtoročný žilinský európsky príbeh sa dá pozrieť aj z iného pohľadu. Žlto – zelení, ktorí v minulej sezóne skončili na 7. priečke Corgoň ligy majú od leta nového trénera, ktorým je zo všetkých strán chválený Adrián Guľa. Ten okamžite po príchode do svojej funkcie vštepil svojmu novému tímu ofenzívny a fyzicky náročný štýl, ktorý praktizoval aj v Trenčíne. V prvom predkole MŠK  narazil na gruzínske Torpedo Kutaisi, ktoré po výsledkoch 3:0 a 3:3 vyradil bez väčších problémov. V druhom predkole čakal na nášho ex – majstra ťažší oriešok v podobe slovinskej Olympije Ľubľana. Slovinci doma Šošonov prekombinovali a vyhrali 3:1,pričom tento zápas bol zatiaľ najhorším žilinským v tomto ročníku. Za stavu 2:1 pre domácich totiž Šošoni zbytočne útočili do plných, pretože chceli vyrovnať a skúsený súper ich zrazil do kolien tretím gólom, ktorý mrzel. Slovinci však Žiline prehrali po zatiaľ najlepšom výkone domácich v od príchodu Guľu 0:2 a ďalej postupoval náš tím. Tak prišlo tretie predkolo a kvalitatívne najťažší súper – chorvátsky celok HNK Rijeka. Zápas v chorvátskom letovisku žlto – zelení prehrali po vlažnom výkone 1:2, no gól vstrelený na pôde súpera dával pred odvetou veľkú šancu na postup, pričom sme mali možnosť vidieť obrázok totožný zo Slovinska, ale s tým rozdielom, že tento raz za MŠK nehnal na za vyrovnaním.

 Prišiel deň D a včerajšia odveta. Fanúšikovia, okolie a v niektorých prípadoch aj samotní hráči si akoby mysleli, že technický klub z Chorvátska sa porazí sám a ten jeden potrebný postupový gól si nejakým spôsobom strelí. Remíza 1:1 pred dobrou kulisou a zaplneným štadiónom bola dôstojnou, no veľmi smutnou bodkou za žilinskou anabázou v Európskej lige 2013/2014. Chýbal naozaj povestný kúsok šťastia a postupovať mohol náš zástupca. Hralo sa v približne 37 stupňovej horúčave, a potom, čo v úvode domáci nepremenili svoje šance, akoby prišiel útlm, z ktorého ich bohužiaľ dostal až inkasovaný gól hostí, prakticky z ničoho. Taktika, ktorú určil svojim zverencom Slovinec Matjaž Kek bola jednoduchá – čakať na chybu a udrieť. Tá chyba prišla a HNK ju bez mihnutia oka využil.

Adrián Guľa je v Žiline približne dva mesiace aj s cestou a za ten čas dokázal so zdecimovaným mančaftom na slovenské pomery poriadne veľa. Už pred sezónou vedenie klubu avizovalo, že tím nemá najvyššie ciele ani v lige a ani v európskom pohári, no Guľa hráčov, ktorí hrávali pod svoje možnosti (Majtán, Mabouka...) pozdvihol na novú úroveň a prvý rok v novej funkcii mohol okoreniť jeseňou v európskom pohári. Nestalo sa. Ani Guľa nie je čarodej a aktuálne žilinské mužstvo bolo príliš neskúsené na to, aby zabojovalo v ďalších predkolách, aj keď za vypadnutie s Rijekou môžu len a len žlto – zelení, ktorí ten jeden vytúžený postupový gól mohli a mali dať. Práve skúsenosti posunuli do štvrtého predkola Rijeku, ktorá hrala veľmi umne a triasla sa len niekoľko posledných minút, keď Guľovci vyhrabali v ukrutnej horúčave posledné zvyšky síl. 

Teraz nastane v žilinskom futbale veľmi dôležité obdobie. Kouč musí pokračovať v nastolenom trende a ďalej svojim zverencom vštepovať taktiku „ľúbivého“ futbalu. Ak žilinské vedenie bude trpezlivé a nechá Guľovi priestor na koncepčnú prácu budúci rok sa môžeme tešiť na lepšiu, futbalovejšiu, silnejšiu a skúsenejšiu Žilinu, ktorá možno v pohárovej Európe vyryje podobnú brázdu ako hráči v jej farbách v roku 2010, keď si Slovensko zatiaľ poslednýkrát užilo skupinovú fázu Ligy majstrov. Na druhej strane, možno sa z MŠK stane takpovediac nový Trenčín a bude striedať perfektné výkony s vlažnými, to však ukáže až čas. Na záver jeden zaujímavý fakt, za posledné dva roky žlto – zelení odohrali v európskych pohároch dokopy štyri zápasy, tento rok šesť, takže badať zlepšenie. Práve medzinárodná konfrontácia je práve to, čo posunie tunajšie tímy ďalej. Po príklad netreba chodiť ďaleko, pozrime sa ako po niekoľkých rokoch v pohárovej Európe hrá český majster z Plzne, z outsidera, ktorý raz prekvapil sa stáva v predkolách postrach súperov.