Nálada pred piatkovým zápasom kvalifikácie v meste Zenica, ktoré je od hlavného mesta Sarajeva vzdialené asi hodinu cesty, bola na bode mrazu. Teda aspoň u fanúšikov. Vnútri kabíny však v tom čase prebiehal čulý život, ktorý mal reštartovať tlkot srdca slovenskej reprezentácie. Defibrilátorom bol tréner Kozák, ktorý dodal mužstvu sebavedomie, ale aj pokoru a hlavne pokoj. Výsledkom bol už všetkým známy výkon a výsledok.

Dnes čaká na Slovákov odveta. Fanúšik je zrazu na nohách. Verí. Dúfa. Tí najväčší „šialenci“ dokonca prepočítavajú nádej na postup aspoň do baráže MS v Brazílii. Výkon Kozákových zverencov ich nadchol natoľko, že veria v zázrak na štýl zápasu v Poľsku spred takmer 4 rokov.

Nebudeme si klamať. Šance Slovenska sú mizivé. Teda aspoň tie postupové. A aby sme boli úplne úprimní, prípadný postup by bol nezaslúžený, keďže o kvalifikácii sa nerozhoduje v závere, ale počas celého priebehu. Napriek tomu však v dnešnom zápase musí celé Slovensko byť na nohách. Reprezentácia sa má podporovať aj vtedy, keď sa jej nedarí. Hoci nemusí ísť v tomto zápase zrovna o postup, čaká nás dôležité obdobie, v ktorom reprezentácia potrebuje podporu.

Potrebujú ju hráči, potrebuje ju nový tréner. Musia totiž cítiť, že cesta, na ktorú vykročili v Zenici, je práve tá správna. Aby sa už nesťažoval fanúšik na neochotu, aby sa už nesťažoval hráč na nepodporu. Slovenská futbalová reprezentácia musí ukázať, že piatkový zápas nebol náhodný a jej výkony budú rásť. Musí fanúšikovi potvrdiť jeho nádej v zlepšenie.

Už nejde o postup na MS. Až takí „snílkovia“ nie sme. Aj tak však slovenskú reprezentáciu čaká náročné obdobie. Obdobie, v ktorom musí prinavrátiť nášmu futbalu stratený kredit, musí prinavrátiť fanúšikovi dôvod na podporu, musí sebe prinavrátiť sebavedomie. To obdobie začína dnešným zápasom. Preto treba veriť. Slovensko do toho!