Potvrdilo sa to, o čom sa niekoľko týždňov len šepkalo. Kráľovský veľkoklub, Real Madrid nie je vo forme. Zatiaľ, čo v ostatných dueloch sa im podarilo výsledky utrhnúť najmä individuálnym umením Isca a Cristiana Ronalda, včera dvojica individualít nestačila. Atlético totiž netvoria individuality, ale jednoliaty tím, ktorý ako terakotová armáda plní príkazy skrytého génia, Diega Simeoneho. Určite, Rojiblancos nehrajú tak pohľadný futbal ako Barcelona, či Real. Nedržia loptu väčšinu hracieho času, čo sme sledovali aj vo včerajšom zápase. No presným rozdelením úloh, ich plnením a pridaním toho „niečoho navyše“, hrá červenobiely klub najúčelnejší futbal v tejto sezóne.
 

Defenzívna štvorica Atlética je najlepšia nielen v La Lige, ale asi vo všetkých európskych súťažiach. Stred poľa vyráža dych ako ten barcelonský spred 2-3 sezón. A útok? Ten ani neviem definovať, lebo útočia všetci, pričom Villa, Costa, Turan a Koke sú len tými, ktorí najviac vyčnievajú v záverečných fázach jednotlivých akcií. Ani pešiaci (alebo v tomto prípade všemocné dámy) by však nemohli vyhrať ani jednu šachovú partiu, nebyť ich hýbateľa, Garriho Kasparova futbalových trávnikov, Diega Simeoneho. Atlético s ním má hlavu a pätu.

To sa už až tak celkom nedá povedať o družine Carla Ancelottiho. Slovami klasika: Niečo je zhnité v kráľovstve madridskom. V bráne je síce stabilný Diego Lopez, no neustále naťahovačky o pozícii Casillasa, určite nepridávajú na pohode postu, ktorý je, kvôli dieram v obrane Realu, tak dôležitý. Obrana španielskeho Realu pripomína ementál a v kuloároch sa jej začína hovoriť dieReal. Ramos stratil tradičnú stabilitu ostrihaním vlasov ako biblický Samson, Varane nenastupuje, Coentraov pohyb pripomína postrelenú srnku a Arbeloa by už mal prepustiť miesto Carvajalovi. Len dvaja hráči Realu spĺňajú to, čo sa od nich očakáva. Cristiano a Isco. Di María síce bojuje o pozíciu v základe aj vracaním sa do obrany, no pravdepodobne sa medzičasom zabudlo, že Di María brániť nevie. Aj jeho včerajšia laxnosť v obrane stála Madrid body. A mohol by som pokračovať. Benzema nehrá, ale obšmieta sa, Modrić potrebuje loptu častejšie, ale veď ste to videli.

Zdá sa, že Carlo Ancelotti je natoľko vďačný Perézovi za angažmán, že podľahol jeho systému. Diletantský prezident Realu Madrid futbalu nerozumie. Rozumie len ekonomickým záležitostiam, vďaka ktorým priniesol v lete do klubu komerčne vytypovaných hráčov. Už raz na projekte galácticos pohorel po športovej stránke zdá sa, že sa nepoučil. Ancelotti na jeho hru pristal a stáva sa jej obeťou. Peréz po sezóne odstavil Mourinha, pretože ten cítil, že ak chce klub uspieť, musí sa moc nad dianím na ihrisku presunúť z vedenia na trénera. Ancelotti taký nie je, a tak mu ešte chvíľu potrvá nájsť spôsob, ako sa vymaniť z Perézovho politikárčenia.

Nie, systém Realu nie je zlý. Aj hra je pohľadnejšia, a to sa v Reale cení. No Ancelottiho zlyhaním je nesprávna hráčska politika.

La Liga je len na začiatku, no Real už stráca 5 bodov. Nielen na Barcelonu, ale aj na Atlético. Predčasné závery sú zbytočné, veď Real stratu môže dohnať dvoma zápasmi. No Merengues môžu mať oveľa väčší problém ako pätbodová strata. Budú mať problém, ak bude pokračovať diktatúra Peréza. Zápasy totiž nevyhráva ekonomika a milióny, ale tímový duch, aký predvádza Atlético Madrid.