Všetci veľmi dobre vieme, že Slovensko sa na budúcoročnom šampionáte v Brazílii nepredstaví. O účasť na najväčšom futbalovom sviatku 21. storočia sme sa pripravili sami. Smutné na tom je, že proti súperom, ktorí vo futbalovej prérii plnia funkciu supov, obžierajúcich futbalové zdochliny, nie pravých predátorov, pomýšľajúcich na postup. Ani neúspech a koniec nádejí však neznamená, že v Grécku a Lotyšsku o nič nepôjde. Práve naopak.

Aj preto sa teda upierala nemalá pozornosť verejnosti na nomináciu Jána Kozáka, hoci väčšina „priaznivcov“ už vstúpila do módu hibernácie, v ktorom platí – „repre-čo?“.Asi najviac všetkých zaujímalo, či Kozák omilostí Miňa Stocha, ktorý mal dostatok času na premýšľanie o svojom prístupe. Stoch do sezóny v drese PAOKu vstúpil vo veľkom štýle. Nabral formu, strieľa góly, navyše proti Grékom môže využiť znalosť prostredia. Stál dostatočne dlho a my nie sme Nemecko, ktoré na jeden post vie vytiahnuť pomaly celú jedenástku náhradníkov, približne s rovnakými schopnosťami a s celkom rovnakým účesom. Rozhodnutie Kozáka je nielen správne, ale aj nutné.

Miernym šokom pre fanúšika je neúčasť motoru slovenskej reprezentácie, Marka Hamšíka. Je však prirodzené, že v zápasoch, v ktorých o nič nejde, nebude riskovať zranenie, veď sezónu ma rozbehnutú viac ako slušne. Príležitosť vidieť, ako to bez Marka pôjde, budú mať všetci tí, ktorí ho zápas po zápase zhadzujú pod čiernu zem. Treba mať aj plán B, keď plán A s najväčšou hviezdou niekedy opäť zlyhá.

Tým sme pravdepodobne vyčerpali zostavové otázniky spred nominácie. A musím povedať, že bohužiaľ. Nominácia neprekvapila, čo ma v Kozákovom prípade prekvapilo. Zápasy, ktoré majú skôr slúžiť ako odrazový mostík do ďalších kvalifikácií, no s puncom „ostrých“ zápasov, mohol Kozák využiť na vyskúšanie viacerých nových mien, na ktoré nemal doteraz nikto odvahu.

Nikoho sa nechcem dotknúť, veď v nominácii sú samé kvalitné mená. Ale čím za ostatné roky prispeli k formovaniu reprezentácie Ďuriš, či Bakoš alebo senický Kóňa? Čím môžu prekvapiť, v čom sú iní oproti minulým zápasom, v ktorých dostali príležitosť a nepresvedčili? K čomu sme horlivo polemizovali o chcení, či nechcení Depetrisa v našej reprezentácii, keď ešte nedostal ani jednu príležitosť? Prečo hovoríme o šanci mladým, keď vo forme hrajúci Sylvestr, bundesligový Mak alebo ešte stále neodskúšaný Kubík, sú len medzi náhradníkmi?

Nominácia je trénerova vec. On zodpovedá za mená na súpiske ako aj za výsledky, ktoré predvedú. Kozák v uplynulých zápasoch ukázal, že vie, čo robí. Aj tak sa mi však zdá, že sa rúti k podobnej chybe, akú predviedli jeho predchodcovia. Sám si zužuje herné možnosti povolávaním tých istých mien. Kvalitných futbalistov máme na Slovensku málo. Ak aj v tom mále nedáme príležitosť novým tváram, zbytočne sa potom budeme sťažovať, že nám nemá kto zvrátiť zápas, nemá kto prekvapiť. Samozrejme, česť výnimkám a Štefánik do nominácie rozhodne patrí.

Zápasy v Grécku a Lotyšsku sú príležitosťou otestovať novú tvár reprezentácie, najmä ak chýba hráč, okolo ktorého je postavený plán A. Určite chceme dohrať kvalifikáciu so cťou a s tým, čo je pravdepodobne momentálne najlepšie. Snáď to nebude premárnená príležitosť smerom k formovaniu tímu do ďalších rokov.