Po škandáloch, ktoré v minulosti sprevádzali Vlada Weissa, či Miňa Stocha, sa na titulky dostáva ďalší mladík, Róbert Mak. Všetci traja majú jedno spoločné. Futbalovo dospievali v anglických kluboch. Je to náhoda?

Komentár Jakuba Mihálika

Po tom, čo slovenskou verejnosťou prehrmel škandálik s menom Stoch, dostávajú sa na verejnosť ďalšie nemilé správy, spojené so slovenským futbalistom. Róbert Mak, hrajúci v bundesligovom Norimbergu, tvorí titulky miestnych periodík, nie však v dobrom zmysle. Nepoučiteľný Mak už v minulosti pykal za nemiestne poznámky na trénerovu adresu, ktoré uverejnil na sociálnej sieti, tentokrát však už problém vyzerá byť vážnejší. Kouč bavorského tímu síce vidí nesporné kvality nášho hráča, no kritizuje jeho prístup, problémovosť a dokonca odporúča Makovi zmeniť športovú disciplínu na beh alebo tenis. To už je silná káva v rámci profesionálov.

V minulosti sa problémy nevyhli Vladovi Weissovi, ktorý bujarými oslavami doslova prišiel o majetok, no našťastie jeho excesy ostali na schodnej úrovni, k čomu prispelo pravdepodobne vedenie otca, Weissa staršieho, ktorý ako znalec futbalových pomerov, utiahol synovi uzdu. Nasledoval Miňo Stoch, ktorý to dokonca „dotiahol“ na niekoľkomesačný zákaz reprezentovať. A teraz Mak. Núti to k zamysleniu, čím to je, že v krajine, ktorá vyprodukuje minimum futbalistov svetovej úrovne, sa v rámci krátkeho časového úseku objaví niekoľko „enfants terribles“ po sebe, prípadne naraz.

Pri hľadaní spoločných znakov vám hneď po tom, že všetci traja hráči oplývajú talentom na rozdávanie a všetci hrajú na krídlach, udrie do čela fakt, že vyšli z akadémií slávnych anglických klubov. Weiss z Manchestru City, Stoch z Chelsea a Mak takisto nosil manchesterskú modrú. Anglické futbalové akadémie sú známe svojim prísnym režimom, mladý futbalista musí dodržiavať pravidlá, veď reprezentuje klub s obrovskou históriou a renomé. No, ak ste v tínedžerskom veku sami, bez rodičovského dozoru, na Slovensku na vás upierajú oči ako na budúcu hviezdu, ktorou sa na chvíľu aj sami cítite, no podliehate prísnemu režimu, po odchode chcete všetko dobehnúť, vykompenzovať. Pri hlbšom zamyslení prídeme na fakt, že práve po odchode z mládežníckych tímov anglických gigantov, sa z našich nádejných futbalistov stali „párty levy“, odtrhuté z reťaze. Sláva, či v tomto prípade „slávička“ nesvedčí všetkým a zvládnuť ju je umenie.

Nie, nechcem viniť pôsobenie talentovaných futbalistov v Anglicku, či hocikde inde vo vyspelej futbalovej Európe. Pôsobenie u tých najlepších len a len prospieva ich rastu. Teda tomu futbalovému. Skôr sa treba zamyslieť nad tým, či je vždy vhodné nechať mladíkov ako samorasty, ktoré bez správneho vedenia nevedia, čo so začínajúcou slávou a postupne zahadzujú svoj nesmierny talent.

Róbert Mak talentu má skutočne neúrekom. Pravdepodobne však uveril, že ho má až príliš. V Nemecku sa podobné maniere nenosia, a tak sa nášho reprezentanta snažia, ako sa hovorí, „dať do laty“. Profesionál by po prvom, maximálne druhom upozornení mal pochopiť, že ide o jeho kariéru a futbalovú budúcnosť. Verím, že Robo rady z klubu, ktorému ide len a len o jeho rozvoj, akceptuje a prestane rebelovať. Vyhol by sa tak nepríjemnostiam, ktoré teraz sprevádzajú Miňa Stocha, ktorý deň, čo deň musí čeliť otázkam, či sa už polepšil, či je pripravený na nosenie najcennejšieho dresu a podobne. Miňo však už predsa len niečo vo futbale dosiahol, Mak to ešte nestihol. Preto si treba uvedomiť, že len samotný talent hviezdu nerobí, treba ostať nohami pevne na zemi. Pád z hviezdnych výšin býva totiž veľmi tvrdý a bolestivý.