Futbalová kvalifikácia na MS 2014 v Brazílii včera napísala poslednú kapitolu bojov v základných skupinách. Tí, ktorí si to zaslúžili, si už kupujú letenku smer Brazília a objednávajú prvé lekcie samby. Bohužiaľ, „naši“ sa v Brazílii nepredstavia, pretože si to, ako mnohí ďalší, nezaslúžili. Aké sú príčiny?

Komentár Jakuba Mihálika

Sú tomu štyri roky a nejaké drobné odvtedy, čo na Slovensku vypukla futbalová eufória historických rozmerov. Postup na prvý šampionát v samostatnej ére. Doma sa oslavovalo, v médiách sa hovorilo o zlatej ére slovenského futbalu. Prešli 4 roky a z kovu s leskom zlata máme kov, ktorý kúpia maximálne v zberni surovín.. Slovenská reprezentácia po zlyhaní v kvalifikácii na ME 2012, zlyhala aj v kvalifikácii na MS 2014, a to napriek tomu, že naši hráči čoraz viac prenikajú do najkvalitnejších líg Európy a vytvárajú si tam pomerne slušné meno.

Rozoberať príčiny nášho kvalifikačného zlyhania by trvalo možno rovnako dlho ako celá kvalifikácia. Žreb nám pridelil schodných súperov. Bosniaci síce sú kvalitným tímom a útočnou mašinou, no dvojzápas s nami ukázal, že predsa len sú typickým balkánskym mužstvom s jeho pýchou a pádmi, ale aj prvkami vyspelej futbalovej krajiny. Gréci v dvoch zápasoch proti nám nevytvorili nič, absolútne nič a z 1 gólovej strely vyťažili 2 víťazstvá. Súperi „3L“ ešte stále nestoja za komentár. Vyhrávať stále nevládzu, takže ich musíte poraziť, ak sa práve neporazíte sami.

Kvalifikácia nám neukázala nič nové, len potvrdila náturu  slovenského športu. Proti slabším ťaháme za dlhší koniec, no väčšinou si lano urežeme, asi preto, že dúfame, že pri ťahaní roztrhnutého lana spadne skôr súper ako my. Proti silnejším vieme prekvapiť, hrať viac ako vyrovnanú partiu, no s priblližne rovnakou koncovkou ako proti tým slabším.

Slovensko jednoducho nevie vyhrávať. Nevie spraviť ten krok, či dva navyše, ktoré oddeľujú veľké mužstvá od tých priemerných. Chýba nám sebavedomie, chýba nám zarputilosť, chýba nám systém. Tým nemyslím systém hry reprezentácie, po zmene trénera sa Ján Kozák ukazuje ako pravdepodobne správna voľba. Myslím tým systematickú prácu v rámci celého futbalu, ktorá by produkovala rôzne typy hráčov, ktoré by ponúkali viacero herných možností. To už je ale na inú, dlhšiu debatu.

Nezvládli sme v tejto kvalifikácii až na 135 minút z 3 polčasov proti Bosne, absolútne nič. Povedal by som, že nám to môže byť aspoň poučením, no učíme sa už 20 rokov a stále nosíme vysvedčenie hodné prehnutia cez koleno. Keď nám na holú nedajú súperi, vytrestáme sa sami.

Vytrestaní sú aj fanúšikovia. Ak aj náhodou majú, kde futbal pozerať, veľmi ho neteší.. Opäť tak raz ostane slovenský fanúšik budúci rok bez „svojho“ tímu pri pohľade na rozlosovanie základných skupín.

V Brazílii si nebudeme môcť zakričať v prospech „našich“ a to ani s veľkou dávkou predstavivosti. Zlyhali aj naši českí susedia, ktorí síce už svoju zlatú éru pravdpeodobne zažili, no aj tak by mohli predvádžať  trochu lepšie výkony ako  tú tragédiu, čo sme videli pod Bílkom. Už druhú kvalifikáciu „projeli“ so slabučkým trénerom, čo si uvedomili vždy až neskoro. A pokračovať by sme mohli v stredoeurópskom regióne ďalej. Poliaci žiaria na klubovej úrovni, no v reprezentácii pôsobia akoby sa prejedli krówiek. Rakúšania vychovali skvelú generáciu na čele s Alabom, Harnikom, či Arnautovićom, no takisto im chýbali „gule“ (možno aj tie Mozartove), aby sa prehrýzli cez Švédov, či Nemcov, proti ktorým sa dopredu sami odpisujú. Maďari dlho vyzerali na najlepšiu kvalifikáciu za ostatné desaťročia, potom však vybuchli a v júni môžu maximálne šnorchlovať na Balatone, miesto Copacabany. Zlyhali blízki Srbi, Ukrajinci hrajú len baráž. Nepostúpili ani Slovinci, ktorí boli našou poslednou nádejou vystatovať sa pred zahraničnými známymi, že sme do Brazílie postúpili, tvrdiac snáď poprvýkrát, že Slovenia, to sme vlastne my.

A tak nie je komu „držať“. Musíme si nájsť obľúbencov ďaleko od našich hraníc. Stredoeurópskemu regiónu táto kvalifikácia nesvedčala. Futbalový svet sa však točí ďalej a o 8 mesiacov sa zastaví na  území od Amazonky až po Atlantik. Hoci bude šampionát bez nám blízkych tímov, bude mať čo ponúknuť. Neviem, ako vy, ale ja sa už teším. Até logo, Brasil!