Po hrozitánskom vstupe do sezóny v podaní Slovana na bratislavskom štadióne opäť svitá na lepšie časy. Čo, respektíve kto, stojí za výrazným zlepšením nášho zástupcu v KHL?

Komentár Jakuba Mihálika

Na začiatku sezóny to s tímom z hlavného mesta nevyzeralo veľmi dobre. Ba, vyzeralo to priam otrasne. Na uterák. Slovanu nefungovalo nič. Ani obrana, ani útok, ani brankár, ktorý bol v minulej sezóne oporou. Nefungoval dokonca ani divák, ktorý po úvodných prehrách hľadal cestu na štadión oveľa ťažšie. Slovanisti potrebovali záchrancu, osobnosť, ktorá svojimi výkonmi naštartuje ich spiaceho ducha bojovníka k takým predstaveniam, ktoré v minulej sezóne postavili polovicu Slovenska na nohy. Dlho to nevyzeralo, že by sa mohla taká osobnosť v tíme Bratislavčanov nájsť. No našla sa.

Nie je zabijackej postavy, je skôr tichý, no vidno, že o hre premýšľa. Je ľavák, najlepšie hráčske roky má už za sebou a korčule mu už natoľko nekĺžu, no aj tak dokázal naštartovať slovenský tím k zlepšeným výkonom a výborným výsledkom. Hádate správne, oným záchrancom nádejí Slovana je 59-ročný tréner Rostislav Čada. Opäť.

Jeho zverenci na začiatku sezóny vyzerali na odpis. Prvé tri prehry v rade s nie práve najväčšími favoritmi nesvedčali o ničom výnimočnom v tejto sezóne. Potom síce, klasicky v predĺžení, Slovanisti vyhrali v Záhrebe, no ďalšie domáce debakle s Novgorodom a Podoľskom odsudzovali náš tím na beznádejne posledné miesto tabuľky. Fanúšikovia strácali nádej. Priznám sa, patril som medzi kritikov hry slovenského mužstva. Ešte stále patrím. Trvám na tom, že v bratislavskom tíme zanedbali posilnenie kádra. Chýbajú individuality. Teda tie hráčske. No vyhrnuté rukávy Rostislava Čadu ma začínajú presviedčať, že tohtoročné play-off predsa len nemusí byť utópiou.

Bratislavčanom Čada otvoril oči. Už sa nemohli spoliehať na Sekeru, Šatana, či Višňovského, a tak museli pochopiť, že treba viac bojovať. No boj sa vypláca. A tak bojuje celé mužstvo. Janus s Kopřivom sa dostávajú do prevádzkovej teploty, Bartovič ako správny kapitán ťahá mužstvo bodovo, Vondrka je klasicky kvalitný dopredu i dozadu, bráni však celé mužstvo a poctivo. Inak to nejde. Výsledkom sú štyri výhry v rade a štvorbodový odstup na posledný „flek“ pre playoff so zápasom k dobru.

Nie, nechcem Slovan prechváliť, na to som si príliš dobre vedomý toho, čo chvála robí so slovenskými športovcami. Slovan čaká ešte kus roboty. Musia sa zlepšiť obrancovia, musia sa zlepšiť mladí hráči ako Hudáček, či Daňo, musí sa toho zlepšiť dosť. Začal však správne. Našiel osobnosť, ktorá vie ako z mizérie von. A hoci už na ľade toho veľa nenalieta, postavil hráčov opäť na správnu koľaj, pripravených na nástup. Tak snáď sa lokomotíva s menom Slovan nezadrhne za prvou zákrutou.