Slovenský reprezentačný syndróm: neschopnosť či nešťastie?
Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma alebo vo svete.
Komentár Filipa Chudého
Keď sa niečo takmer totožné stane v priebehu krátkej doby, tak sa to berie za určitý druh náhody. Ale my tu máme v krátkom čase už ďalšiu dupľu, ktorú si náš futbal určite neželal. Ale aspoň v niečom môžeme byť pre svet zaujímavý. Len ten sa opýta: „Sú Slováci takí neschopní alebo majú iba toľko smoly?“ Na to nech si hľadá odpoveď každý sám, ale pravda bude asi niekde uprostred.
Najprv sme svet zaujali kombináciou kiksov Kozáčik-Mucha, čo nás máta(lo) hlavne v druhom prípade. Lenže teraz máme kombináciu, ktorá nás zabolela v oboch prípadoch. V utorok naša seniorská reprezentácia stratila zápas v Lotyšsku v nadstavenom čase, čo na konci týždňa zopakovali aj naši mladí reprezentanti do 17 rokov, keď vyrovnanie od Hondurasu ich veľmi reálne môže stáť postup zo skupiny na MS.
Ako je to vôbec možné, že niečo také sa nám stane v priebehu piatich dní dvakrát? Hoci to boli úplne iné výbery s inými skúsenosťami, tak mali všetci niečo spoločné, slovenský pas. Odpoveď musíme hľadať iba v sebe, všetko je totiž v hlave, tam sa hrá futbal! A slovenskí športovci všeobecne nevedia zachovať pokoj v rozhodujúcich momentoch, česť výnimkám.
V oboch prípadoch sme prestali nepochopiteľne hrať a v oboch sa zľakli „vyhratého“ zápasu. Kým pri našich sedemnásťročných chlapcoch sa to ešte dá trochu pochopiť, veď nie sú vyzretí, tak „áčkarov“ neospravedlňuje nič! Ale aj sedemnásťroční už musia vedieť udržať výsledok. A hlavne nesmú dosť gól po rohovom kope, hoci majú výškovú prevahu a v danom momente aj početnú prevahu vo vlastnej šestnástke. Mimochodom bol to iba druhý roh Hondurasu, kým my sme ich premárnili jedenásť!
Chyby si treba rozobrať a konečne ich prestať robiť! Hlavne naša „17“ to musí urobiť rýchlo, lebo jej vystúpenie na MS je zatiaľ sklamaním, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ale ako som už napísal po hanebnom výkone s Brazíliou, tak zajtra už je nový deň, v stredu ďalší zápas a futbal je krásny v tom, že v ňom dostanete vždy novú šancu. A tento výber ju stále má, hoci na týchto MS už poslednú. Chlapci, vyhrajte a postúpte, lebo na to máte! Veď hádam nechcete byť prvými futbalistami spod Tatier, ktorí na MS neuspejú a nepostúpia zo skupiny.
V diskusií sa vyjadrite, aké percentuálne šance dávate našej „17“ na postup zo skupiny?