Napĺňa Gáborík svoj potenciál? Aj v Columbuse robia chybu!
Jedna z najväčších hokejových hviezd slovenskej histórie nezažíva práve vydarené obdobie. Hoci jeho hokejové výkony nie sú vôbec zlé, aj v ďalšej sezóne čelí kritike svojho trénera, tentokrát na lavičke Columbusu. Hrá Gabby na vrchole svojich možností?
Komentár Jakuba Mihálika
Len málokedy v histórii hokeja sledujete taký talent. Dynamo v nohách, ruka švajčiarskeho zlatníka, inštikt zabijaka. Len Pavel Bure a on vo mne evokujú podobné pocity. Čistý hokejový megatalent. Marián Gáborík ním dodnes je. Už keď pred 13 rokmi vstupoval do NHL ako historicky najvyššie draftovaný Slovák, mal u nás doma štatút hviezdy a napĺňal ho aj v drsnej Minnesote, v jeho prvom pôsobisku.
Mladý blondiak v drese nového účastníka NHL napĺňal očakávania, keď v americkom tíme patril medzi najväčšie ozdoby Ligy. A práve to mu pravdepodobne do neskoršej kariéry prinieslo hokejový kríž. Gáborík v drese Wild už od osemnástich v tíme dominoval, bol najlepším strelcom a najväčšou hviezdou. Lídrom, predpokladali. Keď sa rozhodol vymeniť domácku Minnesotu za megalomanský New York, očakávalo sa, že aj v tomto tradičnom klube bude ťahúňom. Strelecky ním aj bol, ale v New Yorku očakávajú vždy viac.
Rangers sú špecifickým prípadom. Pohltili aj také hviezdy ako Gretzky, či Jágr, uspel u nich len Mark Messier, jeden z najväčších lídrov hokejovej histórie. Pod tlakom povolil aj náš Gabby a odvtedy sa to s ním vezie.
Keď sa v New Yorku nepohodol, prišiel trade do Columbusu, v klube, v ktorom mal opäť naštartovať svoju kariéru, v klube, ktorý zázemím veľmi pripomína Minnesotu, Mariánov prvý zámorský klub. V Columbuse rozhodne nepredvádza slabé výkony. Už od tradeu drží priemer takmer bodu na zápas a to sa ešte s prostredím len zžíva. Koučovi Blue Jackets sa to však máli. Chce od Gabbyho niečo viac, chce pozíciu lídra v kabíne.
Lídrom sa rodíte. Niekto už od malička pôsobí na všetkých v okolí ako vedúca osobnosť, príklad nájdeme v Miroslavovi Šatanovi. Niekto svojim príkladom vedie ostatných a to ani nemusí na sebe nosiť kapitánske Céčko (Michal Handzuš). Nie každý je však rodený líder, nie každý vie ustáť tlak povinností mimo ľadovej plochy. Nie je na tom nič zlé, veď lídrov môže byť len niekoľko. Zlé je to však vtedy, keď vás onými povinnosťami zaťažujú aj vtedy, keď je jasné, že máte v tíme iné úlohy. To je prípad aj nášho hokejistu.
Vzdušné zámky, prehnané očakávania a zbytočný tlak zabraňujú Mariánovi robiť to, čo vie najlepšie. Hrať bez zbytočných rečí. Gáborík nepotrebuje pred každou tretinou burcovať spoluhráčov k tomu, aby ho nasledovali. Gáborík potrebuje puk, dobre nabrúsené korčule a pokoj. Ten tréner, ktorý to nepochopí, nie je dobrým psychológom a už vôbec nie hokejovým mentorom. Brzdí totiž jeden z najväčších hokejových talentov svojej doby. Oprávnene sa potom ozývajú hlasy, hovoriace o nenaplnení potenciálu, ktorý v Mariánovi drieme. Marián ho veru nenapĺňa, nedajú mu na to totiž priestor. Nechajte ho len hrať, viac nepotrebuje.