Francúzsky tím prehral s Ukrajinou v pomere 2:0 v piatkovom úvodnom zápase baráže o postup na MS 2014. Zápas navyše dohral v desiatich mužoch po tom, čo Laurent Koscielny videl červenú kartu. Le Bleus sú pod tlakom. Budú na záverečnom turnaji chýbať prvýkrát od MS 1994?

Komentár Jakuba Mihálika

Nepochybujem o tom, že francúzska futbalová reprezentácia patrí medzi tie najväčšie na svete. Počas uplynulých troch-štyroch desaťročí si Les Bleus získali po celom svete množstvo fanúšikov, ktorí by len veľmi ťažko niesli, keby ich obľúbený tím nepostúpil na majstrovstvá sveta. Po piatkovom zápase sú však od tohto momentu vzdialený len na skok.

Francúzi sa nechali uspať. Galskému kohútovi nestačili varovné signály z kvalifikácie, keď sa trápili s futbalovými  kuriatkami ako Gruzínsko, či Bielorusko. Na to, aby sa im našuchorilo perie pred kohútím zápasom na ukrajinskom dvore, im stačila priateľská výhra 6:0 proti Austrálii. Nepomohla ani domáca kritika samozvaného držiteľa Zlatej lopty Francka Ribéryho, ani upozorňovanie o streleckej mizérii útočníkov Les Bleus Benzemu a Girouda, ani odhaľovanie defenzívnych dier v miestnych médiách.

V Kyjeve Galský kohút dlho ďobal do svojho ukrajinského soka a na body vyhrával u troch zo štyroch rozhodcov. Po hodine však prišlo futbalové hara-kikiri, po ktorom mu odpadol hrebienok a dovtedy zmoknuté ukrajinské kura, učupené v defenzíve (kvalitnej defenzíve), mohlo prejsť do zdrvujúceho útoku. Gól, penalta, druhý gól. A bolo ešte horšie. Údermi prišli niektorí hráči o koncentráciu a lapanie po dychu spôsobilo mierne mozgové zatmenie najmä u Laurenta Koscielneho, ktorý nevedno, či si myslel, že svojou boxérskou vložkou pomôže svojmu knockoutovanému tímu späť na nohy, no výsledkom je červená karta a fakt, že bude chýbať aj v utorkovej odvete. Už aj tak zdecimovaná obrana, ktorá nemôže počítať ani s hviezdnym mladíkom Varanem, tak dostala ďalšiu ranu, tentokrát facku z vlastných radov.

Francúzsko je tak blízko katastrofe. Po dvadsiatich rokoch môže chýbať na prvom veľkom turnaji. V roku 1994 vyradili tím, v ktorom hral v strede poľa aj súčasný tréner Les Bleus, Didier Deschamps, Stoičkovovi Bulhari. Jasné, netreba hádzať flintu do žita, veď 90 minút je vo futbale dostatočne dlhá doba na akýkoľvek zázrak. Ten, kto však videl predstavenie Francúzov, a to nielen v tomto zápase, vie, že nič menej ako zázrak skutočne potrebujú. Hrebienok za štyri dni dorásť nestihne, bude treba naostriť zobák. Len tak sa Francúzi môžu preďobať cez obranu, ktorá neinkasovala gól v troch stretnutiach po sebe. Nie to ešte góly tri.

Ak to však aj nevyjde, Francúzi smerom do budúcnosti nemusia byť pesimistickí. Okrem faktu, že majú najlepších hráčov v najlepších kluboch najlepších súťaží, na podporu im slúžia historické fakty. Po spomínanom zlyhaní v kvalifikácii MS 1994, prišiel titul majstrov sveta v roku 1998. V roku 2002 síce kvalifikáciu ako úradujúci šampión  nehrali, takže nemohli prepadnúť, no na turnaji absolútne zlyhali a nevsietili ani gól. V roku 2006 však už boli opäť vo finále. V roku 2010 ich karmu narušil rozhodca, ktorý posunul Francúzov na záverečný šampionát napriek Henryho ruke, čo sa prejavilo neskôr na turnaji, na ktorom výrazne nesklamali ani nežiarili, no história pokračuje kvalifikáciou na MS 2014. História potvrdzuje, že ak Francúzi zlyhajú, v roku 2018 ich môžeme očakávať vo finále. Alebo žeby ešte pozbieral všetky sily, využil orodovanie Johanky z Arku a mocným zakikiríkaním vyhnal Ukrajinu zo šampionátového dvora?