Slovenský reprezentačný tréner Vladimír Vujtek pred pár dňami odcestoval na inšpekčnú cestu do Zámoria, kde sa má stretnúť s kostrou našej reprezentácie pre nadchádzajúcu olympiádu v Soči. Okrem Otta Sýkoru, ktorý ho na ceste sprevádza, však pravdepodobne bude potrebovať ešte jednu posilu. Necelé tri mesiace pred začiatkom turnaja v Soči by sme ju naozaj potrebovali.

Celých 15 000 kilometrov vraj dokopy nalieta náš reprezentačný kouč po Severnej Amerike, aby sa na vlastné oči presvedčil, v akom rozpoložení sa nachádzajú naše najväčšie hviezdy v zámorských súťažiach. Poviete si, to, ako naši hrajú, si mohol pustiť na nejakom internetovom vysielaní, či satelite, a máte pravdu. Jeho cesta má však hlbší zmysel. Okrem rozhovoru s hráčmi, ktorý by však takisto zvládol na diaľku, vďaka moderným technológiám, je však potrebná ešte ďalšia aktivita smerom k blížiacemu sa olympijskemu turnaju. A je dosť možné, že má niečo spoločné s mágiou.

Naši reprezentanti totiž v súčasnosti zažívajú jednu nepríjemnosť za druhou. A na to už treba trochu vyššiu moc. Ak by sa totiž začal turnaj v Soči napríklad na konci tohto týždňa, mali by sme problémy zostaviť konkurencieschopné mužstvo. Európu stranou, zhodnotili sme ju pri nedávnom výbuchu na Nemeckom turnaji. V problémoch je aj Zámorie. V súčasnosti sú totiž na „péenke“ viaceré naše opory. Na to už západná medicína nestačí. Hráči sa potrebujú vrátiť na ľad čo najskôr. Už včera bolo neskoro. A tak nám neostáva nič iné, ako spoliehať sa na to, že duo Vujtek – Sýkora pribalilo so sebou do Zámoria aj nejakého skúseného šamana.

Nehráva Michal Handzuš, náš center číslo jeden. Už aj s týmto držiteľom Stanley Cupu máme na pozícii centra dlhodobý problém, bez neho by sme boli blízko strateniu. Nehráva ani Marián Gáborík, ktorý zápasí s menším zranením, no aj bez ďalšej diagnózy v zdravotnej karte, sa v prebiehajúcej sezóne trápi a nevie nájsť správne tempo. Až dva špendlíky bude musieť pán šaman zapichnúť do voodoo bábky s podobizňou Ľuba Višňovského, ktorý je nielen zranený, ale ešte aj nerozhodnutý, či určite do Soči pocestuje. Aby sa naši kúzelníci nenudili, zranil sa aj Marián Hossa, náš najproduktívnejší hráč.

Nie sú to však len zranenia, ktoré treba zaklínadlami vyriešiť. Andrej Meszároš, jeden z najväčších defenzívnych pilierov, sa len pomaly vracia do zápasového tempa, Tomáš Tatar bojuje s početnou presilou v rámci svojho mužstva. Pri vyratúvaní všetkých problémov, či problémikov, ktoré našich trápia, mi šamana až ľúto prišlo. Nečaká ho ľahká úloha.

Ale ja obom kúzelníkom verím. Veď za nich už od začiatku ich zámorského dobrodružstva rozprávajú výsledky. V päte nás dlhé mesiace trápil tŕň odrody Šatannemáklub a stačilo, aby Vujtek vytiahol päty z Európy, prišla zmena. Totiž, okamžite po tom, čo sa rozozneli zo Zámoria zaklínacie tamtamy našich snáh, započuli ich hlas vo Fínsku, kam by sa náš Tichý zabijak mal vydať ževraj už čoskoro. Paráda, možno to Šarky nakoniec stihne. Odkliata je už aj produktivita Tomáša Kopeckého, ktorý prvýkrát v sezóne skóroval deň po tom, čo naša trénersko-kúzelnícka výprava pristála na americkom území. Náhoda? Možno. Ale Kopecký skóroval aj o deň neskôr. Dva problémy máme z krku.

Síce nás ešte stále trápi dosť problémov, ktoré som načrtol vyššie, zdá sa, že zámorská cesta našej delegácie prináša ovocie. Nevedno, či Vladimír Vujtek naozaj pribalil so sebou aj nejakého poskakovača pri ohni, no, či už bez neho, alebo s ním, prajeme Vujtekovi, aby pokračoval v riešení problémov, ktoré nás pred olympiádou výsostne trápia. Len tak ďalej, kúzelníci, neprestaňte kúzliť najbližšie tri mesiace!