34-ročný kanadský brankár nám do ustanovených podmienok spadá tesne, ale v NHL začal chytať v sezóne 1999/2000, takže väčšiu časť kariéry odohral po roku 2004. Navyše éru najväčšej slávy zažil len pred pár rokmi. Luongo patrí medzi najvyššie vydraftovaných brankárov v histórii NHL. New York Islanders si ho vybral zo 4.priečky a hneď v prvej sezóne sa ho snažil využiť ako rovnocennú konkurenciu Weekesovi a Potvinovi. S úspešnosťou nad 90% odišiel po sezóne na Floridu, kde chytal 5 sezón. Začal s úspešnosťou 92% v 47 zápasoch a v ligových štatistikách sa delil o šieste miesto medzi brankármi. Z Trevora Kidda si spravil svojho náhradníka a napriek niekoľkým dobrým sezónam sa Florida nedostala ani raz do play-off. Povestným vrcholom ľadovca bola možno sezóna 2003/04, v ktorej Luongo spolu s Kiprusoffom a Rolosonom patril medzi troch najlepších brankárov základnej časti, ale stačilo to len na 12.miesto Východnej konferencie. Od sezóny 2006/07 začal Roberto Luongo chytať za oveľa perspektívnejší Vancouver. V bráne okamžite dostal prednosť pred Sabourinom a v základnej časti chytil vyše 92% naňho smerujúcich striel. Canucks skončili v konferenčnom semifinále, kde v piatich zápasoch vypadli proti Anaheimu. Najlepšia Luongova sezóna v kanadskom pôsobisku bola 2010/11. S úspešnosťou 92,8% bol tretím najlepším pravidelne chytajúcim brankárom základnej časti. Forma mu vydržala aj na play-off a zahral si finále. Po prehre 3:4 na zápasy s Bostonom však nebolo príliš čo oslavovať.

V najkvalitnejšej lige sveta sa zaradil medzi najväčšie brankárske ikony. Za celú kariéru mu štatistiky ukazujú 91,9% úspešnosť, 91,6% v play-off a 364 víťazstiev zo 779 zápasov, čo je vzhľadom na pôsobenie v tímoch Islanders a Panthers taktiež skvelá bilancia.