Dosiaľ jediným juniorským tímom, ktorý získal na MSJ medailu, je ten z roku 1999. Pomohol chlapcom z kádra veľký juniorský úspech v kariére? Pozrite sa, čo sa s bronzovými medailistami stalo. Nech slúžia ako memento pre našich súčasných juniorov, bojujúcich o bronz.

Náš najväčší úspech v novodobej histórii sa v juniorskej kategórii zrodil ešte na prelome rokov 1998 a 1999. Slovenský seniorský hokej sa potácal v šedom šampionátovom priemere, juniori na tom neboli o nič lepšie, o čom svedčia 7., 6., a 9. miesto z úvodných vystúpení medzi juniorskou elitou. Od 25. decembra 1998 sa uskutočnil v kanadskom Winnipegu turnaj, ktorý však slovenským farbám priniesol radosť v podobe úspechu na juniorských majstrovstvách sveta. Trénerský tandem Ján Filc – Dušan Žiška pripravil náš tím na neuveriteľne ťažkú skupinu, ktorá nám do cesty postavila výbery Kanady, Fínska, Česka a USA a čuduj sa svete, Slováci neprehrali ani jeden duel. Na druhý sviatok vianočný si naši poradili s výberom Česka, o deň neskôr bezgólovo remizovali s Kanadou na čele so Simonom Gagném. V treťom zápase skupiny naši mladíci vyhrali aj nad Fínskom s Niklasom Hagmanom a keď v záverečnom vystúpení porazili tím USA s Brianom Giontom, či Scottom Gomezom, bolo jasné, že si naši reprezentanti zahrajú semifinále, do ktorého postúpili priamo ako víťaz základnej skupiny. V semifinále sme síce tesne podľahli Rusom, no v zápase o bronz Filcova omladina porazila silných Švédov s bratmi Sedinovcami. Slovenský hokej sa tak radoval z historicky prvej medaily z majstrovstiev sveta akejkoľvek kategórie. Šampionát predznamenal zlatú éru slovenského hokeja, ktorá pokračovala na seniorských MS v rozmedzí rokov 2000-2003. O tento historický úspech sa zaslúžila veľmi silná juniorská generácia. Úspech otvoril dvere do profihokeja viacerým jej členom, niektorí však napriek sľubne naštartovanej kariére, neuspeli. Pozrime sa jednotlivo na bronzových chlapcov spred 16 rokov.

Brankári

Karol Križan – Obaja brankári, ktorí sa dostali na šampionátovú súpisku boli z domácej súťaže. Mikulášsky hokej zastupoval Karol Križan. Hoci si na šampionáte nezachytal, v seniorskom hokeji patril k najlepším brankárom Slovenska. Po trase Mikuláš-Zvolen sa dostal do švédskej najvyššej súťaže, kde v drese MODO patril 4 sezóny medzi najlepších brankárov vtedy najkvalitnejšej európskej súťaže. Až pätkrát sa dostal na MS seniorov, zachytal si aj na olympiáde v Turíne. V súčasnosti po štáciách vo Švajčiarsku, Martine, Taliansku, Nových Zámkoch, či Nórsku, sa opäť vrátil na Slovensku. Chytáva za MsHK Žilina.

Ján Lašák- Kmeňový hráč HKm Zvolen sa na šampionáte stal jednotkou, keď odchytal všetkých 6 stretnutí našich, inkasoval 14 gólov a udržal si úspešnosť na hranici 92,71 %. Na juniorskej úrovni skvelý výsledok, najmä, ak sa pozrieme na útočnú silu, ktorou súper disponoval. Šampionát Lašákovi pomohol v kariére, už o rok sa pod vedením Jána Filca dostal na seniorské MS v Petrohrade, kde si aj zachytal a vybojoval strieborné medaily. Na celé desaťročie sa stal slovenskou brankárskou jednotkou. Hoci neuspel, skúšal sa presadiť aj v NHL v drese Nashvillu, viac sa mu však darilo v Európe. Má kompletnú medailovú zbierku z MS seniorov, tešil sa z titulu v českej extralige, pôsobil v Rusku i Fínsku.

Obrancovia

Martin Čakajík – Trenčiansky odchovanec zažil svoj vrchol práve na šampionáte, hoci rozhodne kariéru zlú nemá. V drese seniorskej reprezentácie sa veľmi nepresadil, nezúčastnil sa ani jedného svetového šampionátu, no v českej extralige sa držal viac ako 10 rokov, keď po odchode z Trenčína vystriedal Liberec, Třinec, Znojmo i Plzeň. Päť rokov pôsobil na severe Čiech v drese Liberca, v súčasnosti si pred koncom kariéry zarába na chlieb v Kazachstane.

Ladislav Harabin – Popradský obranca sľubný štart v kariére nezužitkoval, no hokejom sa živil ešte 15 rokov. Po extraligovom pôsobení v Poprade a Zvolene sa cez Béčko HKm dostal do maďarskej ligy, kde obliekal dres Csikszeredy, potom sa ešte na rok mihol v drese Spišskej Novej Vsi, no potom sa vydal opäť na cesty. Hral v anglickej súťaži, druhej francúzskej lige a naposledy figuroval na súpiske Champigny, v tretej francúzskej lige.

Branislav Mezei – Už počas šampionátu pôsobil urastený obranca v zámorskom hokeji, v drese Belleville Bulls. Šampionát Mezeiovi pomohol s presadením sa v NHL, veď v drafte v roku 1999 si ho Islanders vybrali už z desiateho miesta. Po dvojročnom pendlovaní medzi kádrom Ostrovanov a AHL sa dostal do organizácie Floridy Panthers, kde pôsobil až do roku 2008. Potom sa rozhodol pre rozbiehajúci sa projekt KHL. Po Astane sa sťahoval do Plzne, kde však nevydržal ani celú sezónu a zamieril do SM liigy vo Fínsku. Potom sa cez Pardubice dostal až do Levu Poprad. KHL ostal verný aj po krachu popradského projektu. Jekaterinburg, Podolsk, Medveščak a Nitra sú ďalšími štáciami pre hráča, ktorého mnohí označovali za druhého Cháru.

Tomáš Nádašdi – Veteránom extraligových klzísk je Tomáš Nádašdi. Spišiak dlhé roky pôsobil v Košiciach, neskôr vystriedal Žilinu i Poprad, okúsil i zahraničný chlebík v dánskom Aalborgu a v česko, Kladne a Ústí nad Labem. V súčasnosti zarezáva v kádri Nitry a môžete ho tak vidieť aj na našich klziskách.

Marek Priechodský – Jediným zástupcom druhej najvyššej slovenskej súťaže bol na šampionáte Marek Priechodský, vtedy hráč Dukly Senica. Bohužiaľ, ani úspešný šampionát príliš Markovi nepomohol v kariére. Má za sebou síce pomerne úspešné pôsobenia v Slovane, Zvolene, Skalici, či Žiline, v žiadnom zíme však nevydržal viac ako dva roky. Putovanie za hokejom číta Chorvátsko, Poľsko, Francúzsko a Holandsko. Posledný záznam o Priechodského aktívnej činnosti sa datuje do sezóny 2011-2012, keď pôsobil v Spisskej Novej Vsi. 

Peter Podhradský – Bratislavčan Peter Podhradský sa po šampionáte dostal o rok aj na ten seniorský, na ktorom si vybojoval striebro. To mu pomohlo k draftu v 5. kole, keď po ňom siahol Anaheim. V NHL si však nikdy nezahral. Po troch rokoch v AHL to Peter vzdal a striedal české a slovenské kluby. Produktívny bek sa cez Nemecko dostal až do ruského hokeja, ešte skôr ako začala KHL. V nej pôsobí už od jej vzniku a vystriedal Novgorod, Astanu, Minsk, Magnitogorsk, Donbass Doneck a v súčasnosti hrá za. Ladu Togliatti. Absolvoval 4 svetové šampionáty, v súčasnosti je však v nemilosti trénera Vujtka. 

Juraj Slovák – Najmenej zo všetkých to vyšlo odchovancovi Nitry. Už počas šampionátu Juraj pôsobil v quebeckej juniorke v dree Shawinigan Cataractes. Po MS sa dlho potácal mládežníckymi súťažiami a kariéru ukončil po sezóne 2002-2003, ktorú strávil v tíme Greensboro Generals v ECHL. 

Peter Smrek – Oporou zadných radov bol Peter Smrek, hráč Des Moines Buccaneers v juniorskej zámorskej súťaži. Smreka v roku 1999 draftovalo v 3. kole St. Louis Blues a práve v ich drese vstúpil do NHL. V najlepšej súťaži sveta odohral takmer 30 zápasov, väčšinou však hrával v AHL. Na MS 2002 bol členom zlatého kádra Slovenska, zahral si aj na olympiáde. Ešte raz sa do reprezentácie vrátil, keď sa predstavil na MS 2009. Zastávky v Nemecku, Švajčiarsku v Česku a ruskej KHL však vystriedali vleklé zranenia, ktoré Petra vyradili z hry prakticky na 3 roky. V súčasnosti sa snaží o reštart v drese Martina. 

Útočníci

Martin Bartek – Jedným z mála hráčov, ktorí už do šampionátu vstupovali v pozícii draftovaných hráčov bol zvolenský odchovanec Martin Bartek. Vo vstupnom drafte si ho v roku 2008 vybrali nashvillskí Predátori. Po šampionáte sa dostal do QMJHL avšak cez rôzne juniorské tímy a AHL sa do NHL neprepracoval. Svoju zámorskú púť ukončil na konci roku 2002 a vybral si pôsobenie v Európe. Zlín, Lukko Rauma, Novokuzneck, Slovan, či Zvolen, druhá švédska i nemecká liga, ako aj prestížka DEL, to sú len niektoré zastávky hokejového svetobežníka. Martin je v súčasnosti hráčom Liberca, kde patrí k lídrom. V seniorskej repre sa dostal dvakrát na MS, medaila mu ale unikla.

Zoltán Bátovský – Tragický je príbeh nádejného hokejistu Zola Bátovského. Do roku 1998 si prešiel všetkými vekovými kategóriami, spolu s Miroslavom Zálešákom tvorili nerozlučnú hokejovú dvojičku, mali z nich byť nový Stumpel s Pálffym. Zolo sa pred MS stal hráčom Drummondville Voltiguers v juniorskej QJMHL a so 65 bodmi v 69 zápasoch patril k tým najlepším už v prvej sezóne. V tej druhej ešte vylepšil bilanciu na 71 bodov v 62 zápasoch. Aj na šampionáte si pripísal 5 bodov v 6 zápasoch. Tretia sezóna už priniesla 87 bodov v 63 zápasoch a Zolov prienik do AHL. Bohužiaľ, jeho sľubná kariéra nemala pokračovanie. Vo veku 22 rokov zahynul pri autonehode, na ceste do Banskej Bystrice zo Schwechatu. Takmer istý kandidát na pôsobenie v NHL tak predčasne opustil našu hokejovú rodinu.

Martin Cibák – Defenzívny center Martin Cibák prežíva úspešnú kariéru, ku ktorej pomohol aj juniorský šampionát. Hoci už vtedy pôsobil za morom, v súťaži WHL, až po MS sa kariéra rozbehla výraznejšie. Cez WHL, IHL a AHL sa Cibák dostal až do vysnenej  NHL v drese Tampy Bay. Napriek pendlovaniu medzi farmou a Tampou sa ako druhý Slovák v histórii radoval zo zisku Stanley Cupu. Predstavil sa na dvoch seniorských MS, jednej olympiáde a aj Svetovom pohári. Po štyroch rokoch pôsobenia v KHL sa rozhodol pokračovať v českom Olomouci, kde hrá v tejto sezóne.

Marián Gáborík – Keď sa v Trenčíne objavil mladý Gáborík, vedelo sa, že z toho bude niečo veľké. Preto debutoval na bronzovom šampionáte už vo veku 16 rokov. Presadil sa aj tak, veď napríklad Čechom dal dva góly pri výhre 3:2. Ešte rok vydržal na Slovensku, zúčastnil sa aj ďalšieho juniorského šampionátu, no potom už stúpal strmhlav hore. Tretia draftová pozícia je historické maximum slovenského hokeja, Gáborík ovládol nový klub z Minnesoty na dlhé roky a stal sa rekordérom vo všetkých možných ohľadoch. Cez New York Rangers sa dostal do Columbusu, kde sa trochu trápil, no aj tak patril medzi najväčšie hviezdy NHL.Tento štatút si naplno vydobyl minulý rok ziskom Stanley Cupu a pozíciou najlepšieho strelca play-off. Kariérna bilancia 724 bodov v 837 zápasoch vyvoláva rešpekt. Gáborík sa okrem toho predstavil na 2 olympiádach a 5 MS, medaila mu stále chýba.

Martin Hujsa – Skalický rodák Martin Hujsa pôsobenie na MS nevyužil na rozbehnutie závratnej kariéry v Zámorí, či v zahraničí. Skalicu vymenil za Slovan, v ktorom pôsobil až do roku 2011. Potom sa cez Litvínov dostal do Kazachstanu, kde pôsobí dodnes. 

Michal Hudec – Podobne je na tom Hujsov kolega, Michal Hudec. Hoci to po šampionáte skúšal v USHL, vydržal tam len jednu sezónu, po ktorej sa vrátil do materského Slovanu. V ňom strávil štyri sezóny, vystriedal Vsetín, České Budejovice a v súčasnosti je oporou Banskej Bystrice. Michal sa predstavil na jedinom seniorskom šampionáte, v roku 2006.

Michal Košík – Ľavý krídelník Michal Košík okrem jednej sezóny vo Zvolene a jednej sezóny v Košiciach nikdy nepôsobil medzi najlepšími. Zastávky v Spišskej novej Vsi, Medveščaku Záhreb, či Olimpiji Ľubľana predznamenali koniec, ktorý prišiel predčasne, po sezóne 2006-2007.

Roman Macoszek – Od titulu bronzového z MS hokejistov až po titul MBA, Ph.D. to dotiahol zvolenský rodák Roman Macoszek. Svoju kariéru ukončil veľmi skoro. Prvýkrát v roku 2002, po pôsobení v 2. švédskej lige. Potom ešte odohral pár zápasov za Zvolen v sezóne 2004-2005, no už vtedy sa sústredil na inú kariéru. V súčasnosti pôsobí v Kanade ako manažér.

Ladislav Nagy – Jeden z najväčších talentov, aký sa kedy na Slovensku objavil je Laco Nagy. Na MS debutoval na prelome rokov 1997-1998, keď s ôsmimi bodmi v šiestich zápasoch patril medzi najlepších. O rok už bol jasným lídrom a siedmimi bodmi dotiahol Slovákov k bronzu, už ako hráč QJMHL, kde v drese Halifaxu zaznamenal neuveriteľných 126 bodov v 63 zápasoch. Hneď v ďalšej sezóne už okúsil NHL v drese St. Louis Blues. Jeho bodové maximum je zo sezóny 2002-2003, keď v drese Coyotes zaznamenal 57 bodov. Avšak jeho kariéru lemovali zranenia, vďaka čomu neodohral ani jednu plnú sezónu v NHL. Po zastávkach v Dallase, či Los Angeles, sa rozhodol v roku 2008 pre KHL. Pôsobil aj v Elitserien, vo fínskej SM Liige a v súčasnosti baví slovenské publikum v drese Slovanu. Čo je najdôležitejšie, je majster sveta v seniorskej kategórii a má aj bronz z roku 2003.

Ľubomír Pištek – Z 222. miesta si Pišteka vybrala Philadelphia Flyers v drafte roku 1998. Vo Westerh Hockey League odohral Ľubo 2 sezóny, po ktorých sa vrátil do Slovana. Väčšinu kariéry pôsobil v českej lige, na záver sa vrátil do našej extraligy, s profi hokejom sa rozlúčil po sezóne 2008-2009.

Peter Sejna – Za jeden z megatalentov považovali na prelome tisícročí aj Liptáka Petra Sejnu. Na bronzový šampionát šiel s vizitkou produktívneho hráča USHL. O rok neskôr zaznamenal v spomínanej súťaži 94 bodov v 58 zápasoch. Myslel aj na štúdium, a tak 3 sezóny strávil v univerzitnej NCAA v drese Colorado College. Štyri sezóny pendloval medzi AHL a St. Louis Blues, až sa rozhodol pre návrat do Európy. Vo Švajčiarsku pôsobí už 8. sezónu, hoci tú súčasnú už v druhej najvyššej súťaži. V seniorskej repre sa predstavil len na jednom turnaji MS a hneď mal bronzovú príchuť.

Miroslav Zálešák – Stálicou slovenských klzísk je Miro Zálešák. Spolu so Zolom pôsobil v Drummondville , kde zaznamenal svoje maximum v sezóne 1999-2000. V 60 zápasoch zaznamenal 111 bodov, čo ho katapultovalo do AHL. Klasické pendlovanie medzi farmou a NHL v drese San Jose Sharks Mira prestalo baviť v roku 2004. Nasledovali zastávky v Skalici, Litvínove, Sodertalje a kolotoč výmeny medzi Skalicou, Košicami a českou extraligou. V súčasnosti brázdi kazašské klziská v drese Pavlodaru.

Ako môžeme vidieť, nie vždy úspech v juniorskom hokeji znamená úspech aj v tom „veľkom“. Pre mnohých je to však odrazový mostík do sľubnej kariéry hokejistu. Úspešný ročník bronzových medailistov z roku 1999 si svoje miesto v hokejovom svete našiel. Snáď sa minimálne podobne bude dariť aj našim tohtoročným reprezentantom.