Vitajte v novom roku 2014! Počas najbližších 365 dní nás čaká zvýšené množstvo vrcholných športových podujatí, ktorými vás budeme, samozrejme, sprevádzať. Ale záleží na nás všetkých, akú radosť na nich zažijeme.

Príhovor Filipa Chudého

Drahí čitatelia,

v roku 2013 sme spolu zažili množstvo športových podujatí, ktoré pútali nielen našu, ale veríme, že aj pomocou našich článkov tiež vašu pozornosť. Boli sme svedkami veľkého množstva víťazstiev, ale aj prehier. Bohužiaľ, keď sa obzrieme za starým rokom, tak vidíme o trochu viac prehier našich športovcov, čo nám ako športovej rodine neurobilo radosť.

No zároveň treba konštatovať, že niekomu to radosť aj robilo, lebo škodoradosť je na Slovensku stále najväčšia radosť. Prehry boli oslavované viac ako prípadné víťazstvá. Tento národ, čo veľmi nerád konštatujem, chce totiž čítať viac o negatívnych veciach. Nemusím ani chodiť ďaleko, stačí mi zostať pri mojich článkoch. Neraz som v jeden deň písal o tej istej udalosti v pozitívnom a tiež v negatívnom zmysle a vždy boli čítanejšie tie negatívne, čo ma vždy slušne povedané hnevalo.

Zároveň sa vieme rozdeliť na skupinky pri každej príležitosti. A keď sa už na pár hodín dokážeme spojiť, tak to iba preto, aby sme sa mohli rozísť a rozhádať. Viem, aj ja občas dokážem rozhádať všetkých naokolo, ale to iba preto, že neznášam alibizmus, ktorý u nás prekvitá, šport a našich športovcov nevynímajúc. Ak si teda naši športovci myslia, že by mali byť oslavovaní za to, že si „iba“ oblečú dres, tak u mňa nepochodia. Ja totiž očakávam, že každý náš športovec odvedie všetko čoho je v daný deň schopný od prvej do poslednej sekundy. Ochota a nasadenie musia byť samozrejmosťou, nie zdrojom na chválu …

Prehry mi nevadia, lebo tie patria k životu, ale vadí mi, keď sa k nim dopracujeme vlastnou neschopnosťou, čo sme mohli vidieť počas celého roka 2013. Slovenskí športovci nie sú o nič horší ako tí zahraniční, čo by si mali uvedomiť predovšetkým oni. No aj mojou úlohou je to z nich dostať, ale tiež nikto z vás sa nemôže zbavovať zodpovednosti, lebo ak čítate tieto riadky, tak ste súčasťou slovenského športu.

Ja slovenskému športu do nového roka prajem iba to, čo si zaslúži. A už iba na každom našom športovcovi a všetkých nás okolo bude záležať, čo z toho nakoniec vzíde. Rok 2014 sa totiž určite stane prelomovým pre náš šport, to som si istý už teraz. Ale keď budeme držať spolu, tak nás nezlomí nič a nikto, no skupinky budú polámané ako legendárne prúty. V tomto roku môžeme totiž zažiť veľké hojno, ale tiež veľké hovn..., záleží už len na nás!

V diskusii sa vyjadrite, čo prajete slovenskému športu v roku 2014 vy?