Slovenská hokejová reprezentácia do 20 rokov je už síce z MS vo Švédsku doma, ale ešte stále doznieva zdrvujúca prehra našich mladíkov proti Švédom. Výsledok 6:0 je milosrdný, pretože rozdiel na ľade bol oveľa markantnejší.

Komentár Filipa Chudého

Vďaka zmene systému MS do 20 rokov, dostali naši mladí hokejisti skvelú šancu hrať vo štvrťfinále vrcholného turnaja. Hoci ja osobne takýto systém neuznávam, lebo zo športového hľadiska je nespravodlivý, no treba povedať, že vlastne každý má rovnaké podmienky a musí sa prispôsobiť. Predchádzajúci model, keď víťaz skupiny išiel priamo do semifinále, bol k tým, čo ukázali svoju kvalitu už v prvej fáze, spravodlivou odmenou. Takto boli odmenení aj tí, ktorým sa nedarilo a stačilo im vyhrať iba jeden zápas, čo bol aj prípad Slovenska.

Zverenci Ernesta Bokroša tak v prípade druhého víťazstva na turnaji, mohli automaticky vyrovnať druhý najlepší výsledok v našej histórii, štvrté miesto. V ceste za ním pred nami stáli Švédi. Domáci hokejisti síce predtým vyhrali každý zápas, ale jedno zaváhanie ich mohlo úplne odpísať. Veľká šanca pre našich hráčov, ale nevyužitá, pretože súper bol lepší, čo treba športovo uznať.

Že lepšími budú Švédi sa dalo tušiť, ba aj to, že budú lepšie korčuľovať, veď to vieme už dlho a Švédi s Fínmi nám to pravidelne ukazujú. No čo som videl vo štvrtkovom zápase ma aj tak priam šokovalo. V zápase totiž nebol rozdiel jednej triedy, ako by som čakal, ba ani dvoch, ako ukazuje výsledok. Pomer medzi mladými švédskymi a slovenskými hokejistami bol ešte výraznejší.

Možno som sa iba zle pozeral v minulosti, ale teraz už za prvé dve minúty mi bolo jasné, že tento zápas nemáme šancu vyhrať. Švédi po ľade lietali a práve týmto urobili v zápase rozdiel. Naši ich možno technicky aj prevyšovali, no Švédi k tomuto porovnávaniu ani nepristúpili. Bez puku na hokejke totiž neurobíte nič a naši boli vždy pri ňom neskôr.

„Pre väčšinu našich bol tento turnaj strop,“ to sú slová Ernesta Bokroša po návrate na Slovensko. Ani sa nemožno čudovať, lebo hokej je dnes hlavne o korčuľovaní a keď naši nevedia korčuľovať už teraz, tak sa to nenaučia a pre medzinárodný ľad sú v budúcnosti nepoužiteľní.

Práca s mládežou je základ. My u nás to plátame reprezentačnými projektmi, hoci bez nich by sme boli ešte nižšie, no získame tým iba to, že naši vyhrajú vždy jeden zápas, ktorí ich zachráni. Ale to je akoby ste ranu ošetrili iba povrchne, no zdroj problému nechali stále v tele. Preto nám rana bude hnisať aj naďalej. Dokým sa naši hokejisti nenaučia korčuľovať, tak ku svetovej špičke sa nepriblížime. No to ich musíme učiť už v prípravke, lebo už aj žiaci sa budú ťažko ohýbať. Ako hovorí známe slovenské príslovie: Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, bo keď budem Jano, neohneš ma mamo. Preto robme projekty už pre prípravkárov a nielen pre „dvadsiatkárov.“

V diskusii sa vyjadrite, aký je podľa vás hlavný nedostatok nášho hokeja?