Vo švajčiarskom Zurichu sme včera spoznali nového držiteľa Zlatej lopty. Rok 2013 patril podľa trénerov, hráčov a žurnalistov Cristianovi Ronaldovi.

Hneď na začiatku musím povedať, že nepatrím k davovej psychóze, ktorá rozdeľuje svet na dve hemisféry – heMESSIféru a tú Ronaldovu. Nedá sa povedať ani, že by som nemal rád Ribéryho, hoci v kádri Bayernu by sme našli ďalších 10 hráčov, ktorí by pokojne mohli byť v top trojke hlasovania o najlepšieho futbalistu sveta miesto neho. Veď Bayern. A tak sa už od prvých slov chcem dištancovať od nadŕžania jednému z tímov, či jednému z hráčov pri hodnotení Zlatej lopty. 

Presne to isté sa vám snaží nahovoriť aj popis ocenenia, ktorého galavačera sme boli včera svedkami. FIFA Ballon d´Or je nezaujatou cenou, objektívnym zhodnotením hráčskych kvalít v tom – ktorom roku. Nie je! Ani nemôže byť. Individuálne preferencie sa však zo žiadnej ankety nedajú odstrániť. Niekto má rád taliansky futbal, plný disciplinovanosti, niekto španielsky, plný hravosti, niekto anglický pre jeho vysoké tempo. Rovnako je to pri hodnotení jednotlivcov inými jednotlivcami. Hoci je anketa kritizovaná najmä, odvtedy, ako sa v roku 2009 dostala pod hlavičku FIFA, ani France Football nebol dovtedy objektívny, veď dlhé desaťročia hodnotil výsostne európskych hráčov, tí z iných kontinentov neboli braní do úvahy. Neskôr sa potom v hlasovaní objavovali „exoti“ z Hondurasu, či iných krajín, za ktorých hlasovali ich vlastní tréneri a novinári. Teraz, hoci s chybičkami, je správnou vecou vytvorenie širšieho zoznamu hráčov, za ktorých hlasujú novinári, hráči i tréneri. Opäť subjektívne, ale čo narobíte.

Subjektivita sa jednoducho nedá odstrániť. Nie je to NHL, kde takmer všetci najlepší  hráči sveta merajú svoje sily v jednej súťaži a merítkom sú tak dosiahnuté body a pozícia v základnej časti. Futbal je iný.  Hráč môže uspieť v domácej lige, pohári, európskom pohári, na reprezentačnej úrovni, pri výbere daňového poradcu, či v reklame na slipy. Faktorov je mnoho a objektívny neexistuje. Tento rok subjektivita pridelila cenu Cristianovi Ronaldovi. Správne?

VIDEO: Dojatý Ronaldo sa rozplakal pri preberaní Zlatej lopty

Ako každý víťaz, aj Ronaldo nájde svojich odporcov. Najčastejšími argumentami sú nedostatok tímových trofejí a arogantnosť hráča. Tímové trofeje sú ohodnotením samým o sebe a rátajú sa najviac, preto netreba silou-mocou hľadať „jedného z davu“, ktorého vyšleme ako reprezentanta aj do individuálnej súťaže. Individuálna súťaž je o individuálnych schopnostiach, a tie predviedol najlepšie v roku 2013 Cristiano Ronaldo. Už samotný fakt, že Portugalčan nastrieľal 69 gólov v 59 zápasoch je fenomenálny. Pripočítajme k tomu fakt, že 47 percent jeho minuloročných gólov prišlo za rovnovážneho stavu, čím Portugalčan svoje tímy poslal do vedenia. Pripočítajme k tomu fakt, že dokázal skórovať v každom z dvojduelov v rámci minuloročnej Ligy majstrov. Smola pre Real, že sa k nemu nepridal nikto v snahe o postup do finále. Cristiano v minulom roku definitívne prelomil staré príslovie: „Ronaldo vo veľkých zápasoch zmizne z ihriska“. Bol najlepším hráčom v každom z duelov edície El Clasico, až na ten posledný, kde pri vzájomnom vymazaní Messiho a Ronalda, žiaril Neymar. Vo veľkých zápasoch Ligy majstrov zaznamenal v tomto roku 14 gólov – rekord. V skupinovej fáze LM tejto sezóny zaznamenal 9 gólov – rekord. Prekonal bájneho strelca Realu Madrid – Huga Sáncheza, v portugalskej repre prekonal najlepšieho strelca histórie, Pedra Pauletu a to má len 28 rokov – rekord. A mohli by sme pokračovať. Ak teda hodnotíme individuálne kvality, trofej je nepochybne v dobrých rukách.

Druhou výčitkou voči Ronaldovi je jeho arogantnosť. Neprináleží mi hodnotiť povahové vlastnosti jednotlivých hráčov, to je špecialitka psychológa Seppa Blattera. Keď sa však pozrieme na veľkých hráčov histórie, tak Pelé nepripúšťa pochybnosti o tom, že je najlepší v histórii, Maradona to zase tvrdí o sebe, George Best sa nechával fotiť v kúpeli s peniazmi, Eusébio zase staval svoje góly na väčšiu úroveň ako tie Ronaldove, Ibrahimović sa považuje za najlepšieho, Balotelli za druhého najlepšieho po Messim a podobne. Sebavedomie je neoddeliteľnou súčasťou veľkých hráčov a možno by sme mohli povedať, že aj predpokladom na to, aby ste sa „veľkým“ vôbec stali. (Priznajme si, kto z nás by s príjmom 300 tisíc eur týždenne a jednou z najkrajších modeliek sveta po boku aspoň trochu namyslený nebol?) Že si Cristiano Ronaldo postavil vlastné múzeum? Spýtajte sa na Madeire, do akej miery to pomôže miestnemu turizmu a koľkým ľuďom prinesie prácu. Nechcem robiť z Ronalda svätca, veď aj on má svoje chyby a aj na ihrisku je ich mnoho, ale každá minca má rub aj líc.

Včerajší večer bol nepochybne jedným z najväčších v živote Cristiana Ronalda. Vystúpenie z tieňa štvorročného vládcu, Lionela Messiho, ocenenie snahy jedného z najviac pracujúcich hráčov vo svete futbalu, to sú pádne dôvody pre emotívne momenty, ktorým Ronaldo podľahol, plakal. Zároveň to bol jeden z najkrajších signálov pre fanúšikov futbalu. Futbalisti ešte nie sú stroje a v každom z nich sa skrýva ten malý chlapec, ktorý si kopal loptu o múry svojho domu a sníval, že jedného dňa dosiahne niečo veľké. Je to signál aj ďalším futbalistom. Zlatá lopta nepatrí doživotne Messimu. Môžeme tak smelo vyhlásiť, že udelenie Zlatej lopty za rok 2013 našlo správneho víťaza.