Olympijská horúčka začína stúpať. Do začiatku hier zostávajú tri týždne, pričom už teraz sa ukazujú prvé náznaky toho, že naše hlavné opory akosi nedokážu čeliť tlaku. Keď to nedokážu teraz, tak čo budú potom robiť v Soči?

Komentár Filipa Chudého

Čo vlastne naši športovci, tréneri a funkcionári od verejnosti, ktorá ich vníma cez médiá, chcú? Tak takúto otázku si dávam dosť často, pretože niekedy naozaj nechápem, čo by chceli, lebo ich požiadavky si navzájom protirečia, veď posúďte sami. Každý z nich chce byť v médiách, to je základ, ale keď už v nich sú, tak potom sa sťažujú, že z toľkého záujmu o nich vzniká na nich vraj zbytočný tlak, ktorý im sťažuje prácu.

Čerstvým príkladom je výlev pocitov generálneho manažéra hokejovej reprezentácie Otta Sýkoru, ktorému prekáža údajná hystéria okolo nominácie do Soči. Sú už vraj pod tlakom, čo zle vplýva na mužstvo, narušilo im to prípravu, chlapci zo zámoria sa nemôžu sústrediť, nepáči sa mu spochybňovanie ich krokov atď. S niektorými názormi sa súhlasiť dá, hlavne okolo nominácie, tá je ich vecou a bodka. Lenže s väčšinou z nich nie!

O akom tlaku hovorí? Ak túto búrku v pohári vody mesiac pred ZOH považuje za tlak, tak potom neviem čo bude robiť priamo v Soči, keď im bude na krk dýchať celá krajina, ktorá bude čakať výsledok, zdôrazňujem výsledok, nie to slovenské, že hrali sme dobre... Že vraj chlapci zo zámoria to nevnímajú najlepšie. A čo akože? Neviem o tom, že by niekto spochybňoval nomináciu nejakého hráča z NHL. Tak čo ich malo rozhodiť? Ak sú teda rozrušení z ničoho, tak potom čo môžeme asi čakať v Soči, kde sa od nich budú čakať rozhodujúce góly, že by deja vu z domácich MS 2011, keď sa im rozklepali ruky aj nohy? Pretože ako povedal aj pán Sýkora, tak prvé dve formácie budú z NHL a body sa budú čakať od nich, zvyšné budú mať iné úlohy.

A tiež nechápem, prečo sa šíri slovo hystéria, lebo na Slovensku sa určite aktuálne nenachádza a tobôž v súvislosti so Soči. Slováci síce vnímajú, že ZOH sa blíži, ale väčšina to má viete kde. My nie sme Brazílčania, ktorí bude od svojich futbalistov čakať v lete iba titul titulov, my nie sme Rusi, ktorí budú budú povinní zbierať v Soči medailu za medailou a nie sme ani Kanada, ktorá si bude chcieť dokázať, že má najlepších hokejistov. My sme Slovensko, malá krajina v srdci Európy, kde na športovcov nie je v porovnaní s menovanými krajinami prakticky žiaden tlak, no aj tak vyplakávajú viac ako v iných krajinách dokopy.

Nedávno sa trefne vyjadril Boris Becker, nový tréner Novaka Djokoviča, ktorý na otázku, že ako znáša tlak v novej úlohe, povedal: „Kto sa nevie vyrovnať s tlakom, nech zostane v posteli!“ A ja verím, že naši športovci nemienia vylihovať! Ale ak áno, tak potom nech v nej iba snívajú, že dostanú od verejnosti ich vysnívané alibistické: hovorte o nás akí sme skvelí, každú prípadnú našu prehru bagatelizujte, podpíšte sa aj vy pod každé naše (zlé) rozhodnutie, ospevujte nás pri výhre ako bohov atď.

Verím, že podobný alibizmus sa našej výprave v Soči vyhne, ale ak niekto niečo alibistické plánuje, tak nech radšej naozaj zostane v tej posteli a do Soči nám nejde robiť medzinárodnú hanbu. A týka sa to všetkých našich športovcov, trénerov a funkcionárov!

V diskusii sa vyjadrite, myslíte si, že je na našich športovcov vyvíjaný zbytočne prehraný tlak?