Zaujímavý zápas sa mal odohrať aj medzi Portugalskom a Juhosláviou. Za väčších favoritov sa pokladali futbalisti z Balkánskeho polostrova, a to kvôli ich dobrým výsledkom v priateľských zápasoch. Dokázali remizovať s NSR a išli na turné po severnej Afrike, kde rozbili tímy Tuniska, Egypta a Maroka s priaznivým skóre 11:1.

Portugalci odohrali iba dva zápasy. Podľahli Francúzom i NSR. Očakával sa mini súboj medzi Máriom Colunom a Draganom Šekularacom. V obidvoch zápasoch platilo staré známe – môj dom, môj hrad. V Lisabone Portugalsko vyhralo 2:1, v odvetnom súboji Juhoslovania presvedčivo rozmetali svojho súpera – 5:1! O postupujúcom nebolo pochýb.

III. Štvrťfinále: Československo - Rumunsko

Tretí semifinalista vzišiel z dvojice Československo – Rumunsko. Vytlačil bol v ťažšej situácii ako rumunský tréner, lebo okrem reprezentácie musel viesť i olympionikov. Možno to ale nebola až taká nevýhoda, lebo v zápase olympionikov mohol vyskúšať adeptov na reprezentačný dres. Proti Rumunsku nastúpili dvaja noví hráči – Josef Vojta z Ústí nad Labem a Jozef Bomba z prešovského Tatrana. 23.augusta, v deň zápasu, sa ortuť teplomera vyšplhala až na štyridsať stupňov celzia. Rumuni boli sebavedomí a chceli postúpiť do záverečnej fázy turnaja. Ich sebavedomie ale nestačilo na kvalitu československých futbalistov. Už v 9.minúte napol sieť po tvrdej strele Masopust a výsledok stanovali na 0:2 Bubník, keď po akcii dua Buberník – Pavlovič obišiel brankára a zakončil do prázdnej brány. Jediným negatívom bolo zranenie brankára Stacha. Po zrážke s Mateianom mal problémy s kolenom a vtedy ešte nikto nevedel, že to tento zápas bol preňho posledný medzi reprezentačnými tyčami. Do odvety urobili Rumuni v zostave päť zmien, zatiaľ čo Čechoslováci iba jednu. Samozrejme, v bráne. Zraneného Stacha vystriedal Viliam Schrojf. Základná jedenástka Československa vyzerala takto: Schrojf – Bomba, Popluhár, Novák – Buberník, Masopust – Pavlovič, Vojta, Kvašňák, Bubník, Dolinský. V odvetnom zápase sa očakávalo víťazstvo Československa. Tento scenár sa začal ihneď napĺňať. Už v 15.sekunde otvoril skóre Buberník po perfektnej strele. V 18.minúte pridal Buberník svoj druhý gól a o chvíľu nemal rumunský brankár nárok tentoraz na Bubníkovu strelu. Potom sa zápas iba dohrával, výsledok sa už nezmenil. Postupujú teda Čechoslováci.

IV. Štvrťfinále: ZSSR - Španielsko

Najväčší šláger sa očakával v súboji ZSSR – Španielsko. Paradoxne, zápas sa nekonal. Španielsky diktátor Franco zakázal odcestovať futbalistom z Pyrenejského polostrova do Moskvy. Vtedy už boli na letisku, lebo čakali na odlet. Tím trénera Helenia Herreru s najväčšími hviezdami Gentom, Di Stefánom, Suárezom, Kubalom sa chystal dobyť futbalovú Európu, no boj musel vzdať. Tento zápas totiž nemal iba futbalový náboj. Bol to súboj dvoch režimov – fašistického a komunistického. Španielsky minister vnútra a minister informácii presvedčili Franca, aby vydal zákaz na cestu futbalistov do ruskej metropoly. Dôvodom bolo to, že pri odvetnom zápase v Madride by mohli vzniknúť protesty proti fašistickému režimu. Alfonso de la Fuente, predseda Španielskeho futbalového zväzu ešte chcel situáciu ako tak zachrániť, ale nepodarilo sa mu to. Jeho audiencia u diktátora trvala údajne iba 10 minút. UEFA dala španielskemu zväzu pokutu 2000 švajčiarskych frankov a Sovietsky zväz postúpil na záverečný turnaj kontumáciou.

SEMIFINÁLE

Predtým, ako sa začali boje záverečného turnaja, sa muselo určiť miesto, kde sa odohrajú. Pred štvrťfinálovými stretnutiami sa rátalo s tým, že pokiaľ by Španieli prešli cez Sovietov, organizovali by šampionát oni. No, za daných okolností postúpil Sovietsky zväz a tak mala UEFA dôvod na obavy. Kde usporiadať turnaj? Nakoniec sa organizátorom záverečného turnaja EURO 1960 stali Francúzi. Štyri najlepšie tímy starého kontinentu sa presúvali na niekoľko dní do Paríža a Marseille.

Vo Frankfurte nad Mohanom sa vyžrebovali semifinálové dvojice. Losovanie skončilo tak, že domáci Francúzi budú hrať s Juhoslovanmi a Československo zmieria svoje sily so Sovietskym zväzom. Veľký náboj mal najmä súboj medzi ČSSR a ZSSR.

Na prekvapenie expertov, fanúšikov i samotných hráčov boli Francúzi veľmi sebavedomí. Ľudia im nechápali. Totiž to, chýbal im trinásť – gólový strelec zo Švédska Just Fontaine a navyše, asi najväčšia hviezda, Raymond Kopa, bol zranený. Hoci sa o Kopovom štarte viedli mnohé polemiky, rozhodol sa nenastúpiť na turnaji. Za pravdu mu dal aj reprezentačný kouč Albert Batteux: „Nemôžem obetovať budúcnosť futbalistu pre jeden turnaj, nech by už bol akokoľvek dôležitý! Kopa sa potrebuje aspoň štrnásť dní liečiť. Keby sa neliečil a hral Európsky Pohár národov, v úvode sezóny 1960/1961 by nemohol nastúpiť za svoj klub.“  Francúzsko ale stále verilo v štart Kopu. Tento fantastický hráč, potomok poľských prisťahovalcov ale sklamal. „Nevyhnutne potrebujem odpočinok. Chcem ísť na liečenie do Talianske, veď riskujem celú svoju futbalovú kariéru. Keby som aj nastúpil v reprezentačnom mužstve, mohol by som mu len uškodiť, pretože pravidlá nedovoľujú striedanie hráča,“  povedal Kopa novinárom a tým bola jeho účasť na turnaji zažehnaná.

V zápase trikolóry s Juhoslovanmi sa za favoritov pokladali jednoznačne hráči od Jadranského mora. Ich sila bola obrovská. Dokázali remizovať 3:3 s rešpektovanými Angličanmi. Mali fantastických útočníkov, z ktorých išiel strach a z nejednej obrany si už spravili tréningové kužele.

Zatiaľ čo sa Francúzi chystali na Juhoslovanov, Sovieti mali niekoľko problémov. Ich útok nepracoval efektívne, Jašin strácal formu a ich herný prejav bol na slabej úrovni. Vrásky na čele trénera Gavrila Kačalina sa objavovali v hojnom počte. Československo sa muselo zaobísť bez skvelého trnavského brankára Imricha Stacha, ktorý mal stále problémy s kolenom. Do nominácie k brankárovi Schrojfovi sa teda dostal ako náhradný brankár Justín Javorek z prešovského Tatrana.

Československo ešte pred zápasom v Marseille so Sovietskym zväzom zohralo prípravný zápas s jedným z malých francúzskych tímov, ktorý rozdrvili 8:0. Každý ale už očakával stredajší semifinálový zápas a bolo jasné, že to žiadna nuda nebude. Tímy vybehli na trávnik takýchto zostavách:

ČSSR: Schrojf – Šafránek, Popluhár, Novák – Buberník, Masopust – Vojta, Moravčík, Kvašňák, Bubník, Dolinský
ZSSR: Jašin – Čocheli, Masľonkin, Krutikov – Vojnov, Netto – Metreveli, Ivanov, Ponedeľnik, Bubukin, Meschi.

Po úvodnom hvizde rozhodcu boli aktívnejší Čechoslováci, no Bubník s Moravčíkom stroskotali na výborne chytajúcom Jašinovi. V 35.minúte vysunul ulicou Ivanov Ponedeľnika, ten mu vrátil do behu a skvelý zakončovateľ Ivanov sa proti Schrojfovi nemýlil. V 56.minúte predviedol Ivanov akciu a lá Cristiano Ronaldo. Zobral loptu v strede ihriska, pribehol až k bránkovej čiare, tam si Masopusta obhodil doľava a už bol pred ním iba Schrojf. Keď brankár Slovana vybehol proti nemu, obohral aj jeho a zakončil do prázdnej brány pomedzi zúfalých obrancov Šafránka a Popluhára. V 66.minúte bolo dielo skazy dokončené. Ponedeľnik si narazil s Bubukinom a vystrelil na Schrojfa, ktorý bol na tvrdú ranu prikrátky. Zápas sa skončil 3:0 pre Sovietsky zväz a viacero expertov či novinárov sa zhodlo v tom, že Sovieti vyhrali zaslúžene.

Kicker: „Čechoslováci boli bezmocní proti fenomenálnemu brankárovi Jašinovi, no predovšetkým hral príliš pomaly. Ich hra pripomínala futbal pred tridsiatimi rokmi.“

Rudolf Vytlačil, tréner Československa: „Sovietske mužstvo bolo vo všetkom lepšie, kým naši hráči okrem Schrojfa a Buberníka hrali celkom pod svoju normálnu formu. Keby bol dal Bubník gól v tretej minúte pri nájazde na Jašina, zápas sa mohol vyvíjať pre nás oveľa lepšie – tým však nechcem tvrdiť, že by sme boli Sovietsky zväz porazili. ZSSR má skvelý tím a fenomenálnych hráčov. Futbalovo nás výrazne prevýšili.“

IV. časť čoskoro na Sport7.sk !