Vybrali sme sa naživo si pozrieť tri na Slovensku najprestížnejšie súťaže. Ako dopadli v porovnaní s NHL naša extraliga a KHL?

Nechcem patriť k tým „pisálkom“, ktorí píšu o niečom, s čím nemajú priamy kontakt. Môžete si síce napozerať desiatky, či stovky streamov, pustiť prenos na ľubovoľne veľkej plazme, aj tak stále lížete športovú zmrzlinu len cez celofán. V rámci môjho nového predsavzatia o podávaní správ o trojrozmernej realite som sa teda rozhodol, že si naživo musím pozrieť aj hokejové zápasy NHL, KHL a slovenskej extraligy, čiže troch súťaží, ktoré znamenajú najviac (Teda aspoň u nás). Aby som mohol nasať, porovnať a hodnotiť. Trojboj som ukončil len nedávno, a tak už môžem porovnať.

O mojich reprezentačných fanúšikovských začiatkoch som informoval už minule, no tie klubové siahajú ešte do čias, keď sa môj domovský klub MsHK Žilina lopotil v druhej najvyššej súťaži. Už vtedy sme na starom zimáku stáli aj na schodoch a my mladší sme videli len, ak nám nezavadzal pupok pred nami stojaceho pána v rokoch. Atmosféra neopísateľná. Hoci medzičasom kvalita ešte poklesla, veľa vecí ostalo rovnakých. Aj v slovenskej súťaži, ktorá je možno pol kroku od pádu, stále máme výborných divákov, stále máme skvelú  atmosféru, od Košíc až po Skalicu, od Žiliny až po Píšťany. Čo je smutnejšie, bohužiaľ máme stále aj tie isté štadióny, nevyhovujúce už v tej sezóne 1998/1999, v ktorej si Žilina vybojovala postup medzi elitu. A v mnohých prípadoch ešte aj stále tých istých hráčov, lebo lepší neprišli. S hokejom svetovej úrovne sa teda naša extraliga nemôže porovnávať v ničom, až na tých fanúšikov. Kiežby už neubúdali.

Inak je na tom hokejový Slovan. Aj preto ma lákalo vidieť jeho zápas. Navyše láka visačkou KHL. Možno som vo svojom pláne spravil chybu, možno nie, no ešte pred zápasom KHL som si „naložil“ predkrm v podobe NHL. Je dobré vidieť najprv to, ako sa to má robiť a potom porovnať s tým, ako sa snažia o profesionalizmus u nás, respektíve v KHL ako celku. A musím povedať, že v porovnaní so slávnou NHL v Bratislave nezaostávajú v úplne všetkých aspektoch, čo ma pomerne prekvapilo! 

Slovan vs. NHL Round #1: Aréna

Bolo by jednoduché vybrať si na porovnanie napríklad zápas Montrealu Canadiens, kde je pravdepodobne najlepšia atmosféra na svete a vypredané nemali naposledy ... hm..už ani nevedno. Na porovnanie som si vybral približne rovnakú váhovú kategóriu v porovnaní so Slovanom. Teda na pomery NHL. Tampa Bay Lightnings sa nachádza na slnečnej Floride,a tak tam nie je hokej takým náboženstvom ako v zamrznutej Kanade. Ani to im však nebráni v tom, aby v Tampe vystavali neskutočnú arénu, ktorá vás ohúri ešte len keď sa k nej blížite. Enormne veľké priestory, v ktorých však aj tak máte pocit, že ste v centre diania, všadeprítomný personál a čerešníčka na torte v podobe Skybaru a diskotéky na terase s výhľadom na mrakodrapovú panorámu mesta, je ťažkou konkurenciou, no náš najkrajší hokejový štadión sa nemá za čo hanbiť. Výborná poloha, na európske pomery nadštandardná hala, nie práve gigantické rozmery a sálajúca novota vám už pri prvom kontakte napovedia, že v Bratislave majú štadión svetových parametrov.

Slovan vs. NHL. Round #2: Služby

Ak máte lístok dopredu kúpený, prvým vašim kontaktom je až personál za pokladňami. V bratislavskej aréne síce na chodbách nenájdete usmerňovačov dopravy, ale načo aj, veď na tomto štadióne sa kvôli veľkosti stratiť nemôžete, a tak vás víta až eSBéeSkár pri turniketoch. Zabudnutý deosprej v taške putuje do koša. To máš za to, že nechceš smrdieť. Bezpečnosť – check.

Nejeden zo zahraničných i domácich návštevníkov zariadení, ponúkajúcich služby na Slovensku by vedel natočiť hneď desiatky epizód kedysi známeho miniseriálu „U Slováka“. Nevyhnete sa tomu ani na Slovane. V bufete počas prestávky sa dozviete, že -  „bagetu nemáme (čítaj tvrdo)“! – „Tak klobásu.“ -„Ani tú. Ale možno máme párky...jaj, tak ani tie né!“ 

Takže mi neostáva nič iné ako naprázdno pregĺgať pri pohľade na iného „cépéčkára“, ktorý si na cestu pribalil slovenskú špecialitu, rezeň v alobale. Aspoň, že to pivo majú. A hoci o sebe tvrdí, že je to to najlepšie, čo doma máme a ja viem, že to nie je tak, som rád aj tomu, veď zaňho nemusím dať na rozdiel od Tampy 20 dolárov a tváriť sa, že mi za tie peniaze náramne chutí. 

Spomínaná terasová diskotéka počas prestávok a po skončení zápasu, s live Djom a pobehujúcimi roznášačmi teplých hotdogov za 1 dolár vás však rýchlo vráti do reality show s názvom: „Ako majú vyzerať služby zákazníkom.“ Nevadí, učíme sa.

Slovan vs. NHL. Round #3: Šou

A propos, show. Ak niečo vedia v Zámorí robiť poriadne, tak je to práve show počas zápasu. Odhliadnúc od srdcervúcich privítaní amerických vojnových hrdinov, ktorí na záberoch kocky visiacej nad ľadom oduševnene salutujú pri tónoch americkej hymny, no v očiach sa im zračí: „dosť bolo šaškovania, už fakt chcem ísť domov“, je hokejový zápas NHL jedna veľká show, ktorá vie zabaviť všetkých, od diskofilných puberťáčiek až po dedka, ktorý zažil snáď ešte vôbec prvý zápas NHL v roku 1917. Poriadnou „vychýtavkou“ v Tampa Bay Forum je Teslova cievka, ktorá vyrobeným mini-bleskom nielen ohlasuje góly, či začiatok zápasu, no prinesie vám aj poriadne zimomriavky. Jedným dychom treba povedať, že na Slovane sa snažia pomerne úspešne o podobný druh zábavy, aj vďaka maskotovi, roztlieskavačkám, či vymoženostiam, ktoré prichádzajú s onou visiacou kockou. 

Slovan vs. NHL. Round #4: Hokej

Ak sa doteraz držal Slovan a KHL na nohách, tak vo štvrtom kole prichádza direkt priamo do brady v podaní NHL. Pri sledovaní súboja Tampa BayLightning – Florida Panthers, čiže dvoch tímov, ktoré nie sú úplnými top mužstvami NHL, a následnom porovnaní KHL súboja, vás miestami ovládne nutkanie poriadne si zívnuť. Potom si ale poviete, že ste príliš zhýčkaní sledovaním najkvalitnejšej súťaže na svete, no následne slovanistické jadro začne „Na totooo sa nedá pozerať“ a ste si istí, že vás zrak neklamal. Byť v ringu, tak KHL už rozhodca odpočítava.

Slovan vs. NHL. Round #5: Diváci

Späť na nohy ich však vracia jeden element, ktorý nám môže závidieť celý svet. Aj závidí. Je prítomný aj na oných extraligových štadiónoch, no na Slovane ešte viac, pretože to je vo väčšom počte a viditeľné pred celým svetom. Slovenský fanúšik, aj ten, ktorý sa neustále sťažuje na diskusných fórach, či v krčme, vie, ako sa fandí! Bratislavské tribúny to potvrdili v minulej sezóne. Môžeme to pripísať prvotnému ošiaľu z KHL. No potvrdzujú to aj v tejto sezóne. Vytvorili skvelú kulisu na all-star zápase KHL, po ktorom Kovaľčuk napodobnil svojich reprezentačných kolegov Ovečkina a Malkina a vystrúhal Bratislave poklonu: „Bratislava je hokejové mesto!“ (Prirodzene, zápasov sa zúčastňuje aj zvyšok Slovenska, ale povbudzuje bratislavský tím, či sa im to páči, či nie.) Naše slovenské publikum to potvrdzuje aj teraz, keď je Slovan prakticky na chvoste celej súťaže, no aj tak je skoro vždy plný dom. A to už nebude náhoda! Diváci sú až natoľko kvalitní, že NHL v tomto aspekte porážajú na plnej čiare. Ako som už spomínal, do úvahy sa nedá brať napríklad atmosféra v Centre Bell, to je iný svet. No diváci na amerických štadiónoch si prídu radšej poklábosiť, vypiť to nechutne drahé pivo, pýtať si pozornosť kamery, aby sa potom mohli pochváliť na facebooku, twitteri, či inej životne dôležitej sieti, že boli v „telke“, no povzbudzovať budú až vtedy, keď ich k tomu vyzve všemocná kocka. 

Slovan vs. NHL. Verdikt

Nie, KHL a jej účastník, HC Slovan Bratislava, ešte nemá na NHL. Nečudo, veď funguje len niekoľko rokov a Slovan v nej len niekoľko mesiacov. Vystavaná infraštuktúra a zanietení fanúšikovia hokeja sú dôkazom, že aj na Slovensku by sa dal robiť hokej svetovej úrovne. To by však museli mladí hráči mať, kde hrať, to by však museli diváci mať, kam chodiť, to by však museli kluby mať, za čo oné veci poskytnúť. Možno sa jedného dňa nebudem musieť rozhodovať medzi diváckou kulisou a všetkým ostatným, tak vzdialeným od domova, a možno sa na zápas svetovej úrovne, so všetkým, čo k nemu patrí, pozriem aj doma na Slovensku. Dúfam.