Kanadské olympijske výbery sa v minulosti prezentovali niekoľkými hráčmi, vyslovene orientovaných na defenzívu, ako napríklad útočník Kris Draper, či Rob Zamuner a podobne. Na tohtoročnú olympiádu nevzali Kanaďania ani jedného defenzívne zameraného útočníka a napriek tomu v defenzíve posunuli slovo “excelovať” na ďalšiu úroveň. Už sme spomenuli, že Carey Price v bráne žiaril, no to, že sa v šiestich zápasoch dostali súperi len k 129 strelám, čo dáva priemer 21,5 strely na zápas, svedčí o tom, že ešte výraznejším faktorom, ktorý viedol k tomu, že Kanada na celom turnaji inkasovala len 3 góly a v semifinále a finále dokonca žiaden, je obrana. Výborne bránilo celé mužstvo, a samozrejme nemôžeme opomenúť obrancov, ako takých. Najproduktívnejšími hráčmi Kanady boli totiž práve zadáci, s Doughtym a Weberom na čele. Pred turnajom sa vyzdvihoval najmä kanadský útok. V konečnom zúčtovaní to bola obrana, ktorá zabezpečila Javorovým listom obhajobu olympijskeho zlata. Nevieme, či sme boli niekedy svedkami pevnejších zadných radov, ako v prípade Kanady na ZOH 2014.