Kto má peniaze ten môže hrať hokej! Na adresu otrasných pomerov slovenského hokeja a športu ako takého sa najnovšie obul ďalší z radov slovenských nešťastníkov. Bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Július Šupler.

Skúsený tréner tvrdí, že šport je pre značnú časť detí a ich rodičov na Slovensku jednoducho pridrahý a tak si ho nemôžu dovoliť financovať. Povedzme si ale pravdu je spomínané financovanie jeho jedinou Achillovou pätou?

Pohyb a šport by sa mal u detí formovať už ich ranného veku. Je to ten najlepší prostriedok na podporu ich správnej fyzickej aktivity, či psychického zdravia. Časy, kedy sa do športu hrnul každý kto mal zdravé ruky a nohy, sú však nenávratne preč. Pohybová aktivita u našich detí sa zakaždým výrazne znižuje. Situácia je doslova alarmujúca, pretože takmer 57% dnešných detí nešportuje vôbec!

Deti trávia oveľa menej času vonku na čerstvom vzduchu a naše detské ihriská zívajú prázdnotou. Ich novodobou aktivitou sa totiž stali iné druhy športov, surfovanie po internete a maratón neúnavného sledovania televíznych programov. Tieto moderné „športy“ predstavujú pre nich doslova časovanú bombu zničenia nielen svojho vlastného tela, psychicky, ale aj osobnosti. Pri hľadaní odpovedí na otázku prečo je tomu tak, nemôžeme viniť len modernú dobu dneška, lenivosť, či nezaujatosť. Ešte stále sú tu totiž rodičia, ktorí majú záujem o športové podchytenie svojich ratolestí a snahu vychovať z nich v tomto odbore skutočných profesionálov.

Ak sa nakoniec v tomto dave antišportovcov nájde rodič, ktorý to so športom svojho dieťaťa myslí smrteľne vážne, postaví sa pred neho ďalší problém a to financovanie! Svedčí o tom aj aktuálny prieskum, ktorý predpovedá priam katastrofálnu predpoveď slovenského športu. O ten má aktuálne reálny záujem spojený s aktívnou návštevou športových klubov, len neuveriteľných 10% slovenských detí. Patríte medzi tých šťastlivcov a máte doma talentovanú ratolesť, ktorá vám rada okopáva múry domu, či vareškou strieľa pomedzi hrnce góly? Zrejme nastal čas obuť jej kopačky, tenistky, či korčule. Ale pozor! Časy, kedy bolo športovanie u nás len za „pár faciek“ sú minulosťou. Aj ten najlacnejší šport vám dokáže urobiť poriadny prievan v peňaženke. Úvodnému tvrdeniu pána Šuplera teda musíme dať chtiac-nechtiac za pravdu.

Na druhej strane talent je jednoducho talent a tým by sa vo všeobecnosti nemalo mrhať. Ak ste sa teda aj napriek týmto finančným športovým brzdám rozhodli to jednoducho skúsiť, zjavne premýšľate na tým, ktorým smerom sa vybrať. Rastie vo vašom dieťati nová Dominka Cibulková, či nová hokejová reprezentačná jednotka? Žiaľ, nepotešíme vás. Finančná realita týchto športov je dnes neskutočne mastná. V prípade tenisu sa už len jeho štartovacie náklady počítajú v niekoľkých tisícoch eur. Prenájom tenistovej plochy, platba trénera, rakety, loptičky, trenírky, tenisky. Podľa štúdie, priemerný ročný náklad na jedno dieťa-tenistu vás vyjde takmer na sedem tisíc eur!

Druhá priečka najdrahšieho športu u nás patrí spomínanému hokeju, pri ktorom dokážete „ušetriť“ vyše dve tisícky. Ak si aj napriek tomu ešte stále myslíte, že šport je ten najlepší prostriedok na podporu správnej životosprávy, sklameme vás. Dnešný šport je akurát tak najlepším prostriedkom na vyprázdnenie vášho finančného konta. Ale nebojte sa, ešte stále sú u nás športy, ktoré sa považujú za oveľa menších finančných žralokov. Reč je napríklad o takom zápasení, atletike, džude, či hádzanej.

Len pre zaujímavosť, všetkými milovaný futbal obsadil v spomínanom rebríčku nedávneho prieskumu jedenástu priečku a to dokonca za gymnastikou, basketbalom, či plávaním.

Neodradia vás žiadne čísla, štatistiky, ba ani financie a ste rodičom, ktorý svojmu dieťaťu splní jednoducho čokoľvek? Váš postoj si zaslúži uznanie, no radosť na tvári vám neurobíme ani tentoraz. Tŕňom v oku a najväčšou spúšťacou gilotínou slovenskej športovej budúcnosti totiž nie je dnešná antišportová mládež, či nehorázne peňažné výdavky, ale najmä nekonečná nechuť tých, ktorým by na podpore budúcnosti slovenského športu malo najviac záležať, no opak je pravdou.

Ak ste už svojho budúceho malého veľkého Cháru obuli do hriešne drahých korčuli, vložili mu do ruky hriešne drahú hokejku, zrejme sa obhliadate po mieste, kde by ste svoju milovanú ratolesť mohli vyslať na cestu profesionálneho hokejového sveta. Áno tušíte správne, sú to práve štadióny a športoviská, ktoré sú ešte stále tou najväčšou krvácajúcou ranou slovenského športu. A tie zakaždým roztáčajú ten starý známy kolotoč prosieb a nesplnených sľubov na ktorom sa chtiac-nechtiac vozíme dookola my všetci.  Športové nadšenie tak detí ako ich rodičov je síce závideniahodné a šport sám o sebe zdraviu prospešný, no pokiaľ sa mu nebude naplno pomáhať hrozí im jedného dňa doslova apokalyptický zánik.