Vstupujeme do prvej trojky, v ktorej nás hneď na začiatku čaká úradujúci majster sveta. Španieli sú samozrejme spolufavoritom turnaja a nemusíme ich predstavovať. Na prvom mieste však nie sú kvôli tomu, že ich výkony od ME 2012 nedržia stabilnú krivku. Na Pohári konfederácií ich Brazílčania doslova rozbili, kvalifikáciu vyhrali len preto, že nemali súpera a Francúzi vybuchli, v priateľských zápasoch nepresviedčajú. Ich stred poľa nedosahuje úrovne spred 4 rokov, pretože prednosť stále majú odpredu aj odzadu prečítaní hráči, ktorí však stále dokážu ťahať Furiu roja. Problémom je útok, v ktorom kedysi najlepšia reprezentačná dvojica – Torres – Villa, už ani nemá isté miesto v nominácii. Llorente je prehliadaný, Negredo neodskúšaný, Michu nedostačujúci, a tak útočná tiaha padne asi na brazílskeho rodáka Diega Costu, ktorý však odohral za Španielsko len jediný zápas a aj v tom sklamal. Príliš veľa problémov sprevádza Španielsko na to, aby boli 3 mesiace pred turnajom považovaní za najväčšieho favorita.