Po dlhých rokoch, v ktorých slovenských futbal trpel na nedostatok strelcov, sa zdá, že nám svitá na lepšie časy. Vychováme si slovenského reprezentačného kanoniera?

Komentár Jakuba Mihálika

Nebudeme si zakrývať oči. Slováci dlhé roky doplácajú na absenciu jediného postu. Produkujeme silných a pevných stopérov, agílne kraje obrany, šikovné technické „hračičky“ stredu poľa, rýchlych krídelníkov. Nemáme však stredných útočníkov. Tých typických bombardérov, ktorí dokážu zaklincovať akciu pod brvno, premeniť jasnú príležitosť bez mihnutia oka. Tých, ktorí vyhrávajú zápasy.

Týka sa to futbalu, ako celku. Seniorská reprezentácia na tento fakt trpí už od čias Jozefa Adamca. Za ostatných 20 rokov sa krátkodobo blysli maximálne Szili Németh, či občas Robo Vittek. Po nich však potopa. A tak často od krčiem až po mienkotvorné média počúvame: Hrali sme dobre, ale nevyhrali sme. Prečo? Lebo góly.

Ani v mládežníckych kategóriách to nebolo lepšie. Vždy, keď sa objavila nejaká vychádzajúca hviezdička, bola väčšinou z iných postov. A tak neustále dookola.

Lepšie na tom nie je ani domáca futbalová súťaž. Stačí sa pozrieť na najväčšie útočné hviezdy uplynulých rokov. Tento rok Tawamba, William, Fořt, predtým Depetris, či Adi  pred ním Ceesay, Kweuke. Len miestami a nakrátko sa objaví produktívny strelec ako tento rok Lačný, či Malec.

Slovensko jednoducho nevie vychovávať hráčov s typickým označením striker.. Strelca s veľkým S, nielen chvíľkového strelčeka. Už sme si na to začali aj zvykať a nielen v reprezentácii sme svoju hru založili na iných postoch, miesto toho, aby sme sa snažili o tú správnu výchovu. Za uplynulý rok však svitla nádej aj na tomto poste.

Nádej s menom Tomáš Vestenický. Dlho sme nevideli tak strelecky produktívneho stredného útočníka, ako v prípade tohto Topoľčanca. Žiaril už na svetovom šampionáte do 17 rokov, nezastavil sa ani o kategóriu vyššie, keď včera dokázal to, čo pred ním žiadny slovenský útočník. Päťgólový zápis na medzinárodnej scéne je znakom toho, že sa nám možno rodí konečne budúci reprezentačný ostrostrelec. 

„Wesťo“ nemá typické parametre bijca z hrotu útoku. Ani 175 centimetrov mu však nezabráni v tom, aby pôsobil ako klinický zakončovateľ, pokojný hrot, ktorý sa šance nezaľakne, faktor X, ktorý rozhoduje zápasy. 

Možno je to predčasné, možno nie, no verím, že sme konečne našli chýbajúci diel do puzzle s názvom „slovenská reprezentácia“. Držím palce, Tomáš. Na takéhoto hráča sme dlho čakali. Snáď budeš znakom toho, že sa na Slovensku konečne učíme strieľať góly.