Futbalové majstrovstvá sveta sú predo dvermi a my si ešte pred ich začiatkom pripomíname tie najpamätnejšie momenty šampionátov minulých. Dnes si zaspomíname na to, ako ani božský vrkôčik Robertovi Baggiovi nepomohol vyhrať titul.

Len málo momentov v histórii futbalov sa napínavosťou vyrovná tomu, ktorý sme sledovali v roku 1994 v americkej Pasadene. USA sa snažili o propagáciu „socceru“ vo svojej krajine a usporiadali vskutku veľkolepé majstrovstvá. Ešte veľkolepejšie bolo dianie na ihriskách. 

Americký šampionát sa do histórie zapísal ako jeden z najdramatickejších. Prekvapenia na úkor favoritov, penaltové rozstrely, veľké obraty, to všetko sme mohli na obrovských amerických štadiónoch vidieť. Nič z toho sa však do pamäte nezapísalo natoľko, ako ten jeden finálový moment.

Taliani po domácom zlyhaní v roku 1990 nešli na americký šampionát s veľkými očami. Na úspech to nevyzeralo ani po bojoch v skupinách, keď Taliani skončili až tretí za Írskom a Mexikom a do vyraďovacej fázy sa dostali až ako štvrtý najlepší tím z tretieho miesta. V troch zápasoch proti tímom, neoznačovaným za najväčších favoritov, skórovali Taliani len dvakrát.V osemfinále tak neboli považovaní za favoritov proti Nigérii Georgea Finidiho a Sundaya Oliseha. Vtedy však prišli chvíle božského Roberta Baggia, jedného z najlepších talianskych futbalistov, akí sa kedy narodili. Dvoma gólmi proti Nigérii poslal Talianov do štvrťfinále, po výsledku 2:1. V 88. minúte rozhodol aj štvrťfinále proti Španielom. V semifinále dvoma rýchlymi gólmi tretíkrát zabezpečil Talianom výhru v pomere 2:1 a stúpal za hrdinskou slávou. 

Sám Roberto Baggio priznal, že jeho celoživotným snom bolo zahrať si finále MS proti Brazílii. Podarilo sa. Hravých Brazílčanov s Romáriom, Bebetom, či Dungom vyzvali úporne brániaci Taliani Franca Baresiho, Paola Maldiniho a jedného geniálneho hráča vpredu, Roberta Baggia. Remíza v riadnom hracom čase i následnom predĺžení rozhodla o tom, že v súboji dvoch trojnásobných majstrov sveta rozhodnú penalty. 
Nikto si už nepamätá, že v úvodnej sérii sa netrafil ani Márcio Santos, ani Franco Baresi, nikto si ani nepamätá, že vo štvrtej sérii za Talianov nedal Daniele Massaro. Všetci si pamätajú jeden okamih. Piatu sériu, v ktorej hráč s božským vrkôčikom musel dať gól, ak chcel udržať šance Talianov.

Roberto Baggio skóroval na turnaji päť gólov vo vyraďovacej časti. Počas svojej reprezentačnej kariéry zaznamenal 27 gólov v 56 zápasoch. Dokopy zaznamenal 318 gólov a keby sme niekde našli jeho štatistiku finálnych prihrávok zo všetkých súťaží, bola by možno dvojnásobná počtu gólov. Celkovo v kariére premenil 111 pokutových kopov, vrátane 76 úspešných realizácii v Serii A. Tú jednu, najdôležitejšiu v kariére, však nepremenil. Taffarel v bráne Brazílie smer neuhádol, no Baggio poslal loptu vysoko nad brvno. Moment, ktorý zmenil nielen jeho reprezentačnú kariéru, ale aj históriu futbalu.

Roberto Baggio je nespochybniteľne jedným z najlepších futbalistov, akých si futbalový šampionát pamätá. Bohužiaľ, do histórie sa zapísal jedným nepodareným kopom, ktorý máta taliansku futbalovú verejnosť dodnes. Tá prekliata jedenástka.