Majstrovstvá sveta sú vrcholným podujatím, na ktorom chce každý tím vyhrať. Nie však vždy. V roku 1978 sa domáca Argentína potrebovala stať majstrov sveta. Príkazal tak vtedajší diktátor Jorge Videla. Vstup do turnaja však Albicelestes príliš nevyšiel, a tak v poslednom zápase proti Peru potrebovali vyhrať o štyri góly. Peru malo v Argentíne jeden z najlepších výberov vo svojej histórii, a tak o to prekvapivejšie bolo, keď podľahli nepresvedčivým Argentínčanom 6:0. Najmä ich výkon z druhého polčasu vyvolával otázniky celé desaťročia. Argentínčania však bez ohľadu na okolnosti postúpili, pričom vyradili svojho veľkého rivala, Brazíliu. Domáci dokráčali až do finále proti Holandsku, v ktorého drese však nenastúpil Johann Cruyff. Ten ostal v rodnom Holandsku po hrozbách o únose jeho, či jeho rodiny. S veľkou pravdepodobnosťou pochádzajúce z končín Južnej Ameriky. Argentína sa radovala po výsledku 3:1 z prvého titulu majstrov sveta.

O osem rokov sa ešte evidentnejšie „odohrával“ zápas medzi susednými Rakúšanmi a Nemcami. Obe reprezentácie vedeli, že, ak by Nemci vyhrali 1:0, do ďalšej fázy by postupovali oba tímy a Alžírčanom by ostali oči pre plač. Po góle Nemcov z úvodu zápasu sme tak sledovali jednu z najväčších hánb svetového futbalu. Ani jeden tím nejavil záujem o hru a celý zvyšok zápasu 22 hráčov len odchodilo. Rakúsky komentátor na protest bojkotoval posledných 30 minút zápasu a do éteru nevypustil ani slovo. Nemecký kolega mu sekundoval vyhlásením „Hanba, ktorá nemá nič spoločné s futbalom.“ Alžírčanom tak muselo stačiť vedomie, že vďaka nim FIFA upravila pravidlá, ktoré nútia posledné zápasy v skupine odohrať tímy v rovnakom čase.