Už zajtra začínajú majstrovstvá sveta vo futbale. Turnaj, ktorého víťazstvo by znamenalo veľa pre všetkých. Pre domácich však najviac.

Komentár Jakuba Mihálika

Je to tu. To, na čo sme my čakali 4 roky. A Brazílčania 64 rokov. Zajtra sa začína turnaj, ktorý je tak veľmi vzrušujúci, hoci bez slovenskej účasti. Najfutbalovejšia krajina na svete privíta futbalovú elitu z celého sveta, no verí, že turisti, akokoľvek sympatickí, pôjdu domov smutní. Víťaz môže byť totiž len jeden.

Organizácia turnaja v Brazílii so sebou priniesla niekoľko pretriasaných tém. Mnohé z nich vyústili až v protesty, ktoré najmä minulý rok počas Pohára konfederácií, vytiahli do ulíc milióny ľudí po celej krajine. Či sa zopakujú v podobnej intenzite, neviem, dúfam, že futbalové dianie domácich zamestná natoľko, že nebudú kaziť futbalový sviatok pre celý svet a domáce problémy vyriešia po ňom. Aj to je však jeden z dôvodov, prečo brazílske futbalové mužstvo nehrá len pre trofej, ktorá pôjde do parádnej vitríny miestneho futbalu.

Brazílčania potrebujú po organizačnej stránke zvládnuť tento turnaj. A musia ho aj vyhrať. Ak totiž tím nevyhrá, či organizácia zlyhá, až vtedy začne skutočné „rošambo“, pretože vynaložené a občas aj „stratené“ milióny vyjdu navnivoč. Ako národnú hanbu budú považovať zlyhanie v jednom, či druhom smere. 

Brazília potrebuje vyhrať aj z iného dôvodu. Od dôb, keď trofeje domov nosili Pelé, Garrincha, či Zico, sa toho veľa zmenilo v brazílskom futbale. Diváci už nemajú veľa príležitostí svojich hráčov vidieť priamo v akcii, keďže väčšina z nich odchádza do zahraničia už v mladom veku a hráči ako David Luiz si nikdy ani len nevyskúšajú domácu najvyššiu súťaž. Prípravné zápasy sa takisto hrajú, vďaka naháňaniu peňazí za štartovné, či tlaku európskych klubov, na mimobrazílskej pôde. Blízky vzťah k hráčom sa vytráca. A možno aj preto sú Brazílčania takí upätí na Neymara, ktorý dlho odolával lákaniu Európy a ostával v domácej súťaži, či na Paulinha, ktorý takisto minulý rok vystrelil z brazílskeho klubu Sao Paulo. 

Reprezentácia sa chudobným masám vzďaľuje, aj preto potrebuje vyhrať, aby opäť obnovila tú vášeň, ku ktorej sa pripojí 200 miliónov ľudí.
Úspech Brazílie potrebuje aj politická elita, ktorá je momentálne pod paľbou kritiky a môže sa stať, že v prípade prehry sa bude sypať kritika najmä na ňu.

„Národným športom v Brazílii je volejbal. Futbal je náboženstvo“, čítal som niekde v novinách vyjadrenie domáceho fanúšika. Po očistci, ktorým prešli v roku 1950, potrebujú Brazílčania otvoriť nebeské brány. Pre toto a pre milión ďalších dôvodov, musí Brazília vyhrať. Nie kvôli trofeji samotnej, ale kvôli tomu, čo futbal v tejto neuveriteľnej krajine predstavuje.