Vypätý včerajší deň priniesol veľa zaujímavostí. Tu je pár našich poznámok k nim.

Tento zápas sa mi snáď sníval

Pred turnajom som Taliansko a Uruguaj tipoval na postup. Hrali pekný futbal. O to viac sklamaný som bol včera. To, čo oba tímy predviedli si nezaslúžilo postup. Bohužiaľ, jeden z nich postúpiť musel. Filmovanie, fauly, červené karty, zdržovanie, kúsance. Trapas. Vrcholom všetkého bol Suarezov incident. Azda by som aj povedal, že po tomto si Uruguaj postup nezaslúžil. No nezaslúžil si ho ani taliansky výber. Vamos Colombia!

Prepíšte slovníky!

Ak doteraz vo vašom slovníku nefigurovalo spojenie „mať šťastie ako Grék“, mali by ste si svoje slovné zásoby aktualizovať. Nech sa snažím, ako chcem, neviem jednoducho prísť na to, ako je možné, že vyslovene priemerné mužstvo má toľko úspechov. Navyše s futbalom, ktorý 90% sveta nenávidí a druhá pozerá len preto, že grécke pláže. Gréci z tej mizérie, ktorú predviedli v 3 zápasoch postúpili do osemfinále, kde ich čaká KOSTARIKA.Jednoducho, štastie ako Grék.

Žeby dĺžka rozhodovala?

Štyri najlepšie ligy sveta – anglická, španielska, talianska a nemecká majú v Brazílii najväčšie zastúpenie. Prirodzene, najviac hráčov každá liga dodala pre svoju reprezentáciu. Angličania, Španieli a Taliani sú už z hry von, a to ešte turnaj nezačal. Ostala len nemecká. V čom to môže byť? Žeby v tom, že nemecká liga mala kratší program, zimnú prestávku a tým pádom menej unavených hráčov? Možno. Dôvod na zamyslenie. 

Kolumbijska telenovela nenudí

Futbal kolumbijskej reprezentácie je ako telenovela pochádzajúca z tejto kraijny. Milión postáv (rozumej rotujúcich hráčov), hravý dej (futbal), každý s každým (si prihráva), nejaká zápletka (gól Gervinha, Okazakiho), no aj tak každý vie od začiatku, ako to skončí (víťazstvom). Narozdiel od telenovely, však kolumbijsky futbal nenudí. Presný opak. Osobne som nadšený z ich výkonov a dúfam, že štvrťfinále je jasnou vecou.

Ázia mimo hry

Každý šampionát čakáme na to, že sa konečne najľudnatejší kontinent na svete futbalovo vzbúri a dosiahne nejaký výsledok (bez pomoci rozhodcov). Tento rok opäť nič. Austrálčania, hrajúci pod ázijskou federáciou nič, Kórejčania nič, Japonci s hviezdami svetového futbalu totálne nič a nechceme predbiehať, ale Irán takisto s veľkou pravdepodobnosťou nič. Aziati sú na tom po taktickej a psychickej stránke ešte horšie ako africké tímy spred pár rokov. Futbal sa v týchto končinách veľmi neposunul. Škoda.