Ghanská futbalová reprezentácia vo štvrtok predviedla jednu veľkú futbalovú hanbu. Namiesto sústredenia sa na boj o postup bojovala so svojou federáciou i medzi sebou o peniaze. Naozaj pekný prístup!

Komentár Jakuba Mihálika

Gratulujem! Gratulujem hráčom Ghany, že sa zosmiešnili. Gratulujem im za to, že dostali svojich pár dolárov. Gratulujem im aj k tomu, že im ich možno zhabú. Gratulujem im k tomu, že spravili hanbu svojej krajine. Krajine, v ktorej ľudia vymýšľajú, čo do úst. A často nič nevymyslia. Nielen jej, celej Afrike. Čierny kontinent sa snaží dostať zo siete zaužívaných predsudkov o tom, že ich hráči nie sú úplne psychicky vyrovnaní a pri prvej príležitosti sa nahrabú. Gratulujem, dlhoročná práca opäť podkopaná. 

Myslel som si po včerajšku, že uruguajské čeluste budú najväčšou hanbou turnaja. Mýlil som sa. Je ňou ghanský tím. Nielen, že ukázali, akou (ne)veľkou cťou je pre nich reprezentovanie krajiny, ukázali aj to, že sú pre nich prednejšie peniaze ako futbal. Dokážu sa pre ne pobiť, dokážu vynadať trénerovi, ktorý má byť nedotknuteľná autorita. Dokážu riskovať stop v turnaji. 

Hovorí sa, že veľká kopa pýta viac. Asi preto práve hráči, ktorí zarobili počas svojej kariéry asi najviac, boli najaktívnejšími v bojovaní za peniaze, ktoré si ešte ani nezaslúžili. A keď aj zaslúžili, mohli na ne počkať. Muntari odohral celú kariéru v top kluboch. Boateng si na pekné peniaze prišiel v Taliansku i Nemecku. Chamtivosť je strašne zlá vec.

Neviem, či som až natoľko prekvapený z prístupu Boatenga. Už niekoľkokrát ukončil a znovunaštartoval reprezentačnú kariéru, podľa toho, ako mu to zrovna vyhovovalo. Na tomto turnaji sa viac sústredil na uhládzanie svojich vyžehlených kučier ako na výkony. Možno preňho nemusí byť najväčšou cťou reprezentovanie krajiny, v ktorej sa nenarodil, ale aspoň nejaký rešpekt by sa zišiel. Nie, peniaze sú prednejšie.
Ešte raz gratulujem Ghane, menovite Boatengovi a Muntarimu. Spravili hanbu sebe, „svojej“ krajine, v ktorej sa ťažko prežívajúci ľudia tešili aspoň na futbal a mnohí z nich cestovali za celoživotné úspory, aby videli svojich hrdinov. Hrdinov? Presný opak. Gratulujem, že spravili hanbu svojmu kontinentu a futbalu ako takému. Dúfam, že si stotisíc dolárov, na ktoré v Ghane robí priemerný človek asi 30 životov, užijú. Na fanúšikov myslieť netreba.