Včera Brazília zažila najhoršiu futbalovú facku v histórii. Prehra s Nemeckom 1:7 domáci vnímajú ako národnú potupu.

Komentár Jakuba Mihálika

Ešte nikdy sa mi nekomentovalo futbalové stretnutie ťažšie. Nemám za sebou desiatky rokov v tejto pozícii, ale verím, že by sa nič nezmenilo, kebyže áno. Možno to bude tým, že včera nešlo len o futbal, ako taký, nešlo len o obyčajný futbalový zápas. Vidieť všetky tie tváre Brazílčanov tu v Riu je neopísateľné. Všetky nádeje, ktoré do tímu vkladali. Všetka podpora. Všetka snaha. Prehrať sa dá so cťou. Včera však bola Brazília potupená, zdecimovaná, zničená.

O to ťažšie sa hľadajú slová. Samotný zápas ste videli všetci, netreba ho opisovať. Treba sa skôr zamerať na to, čo tento zápas predstavuje.

Brazília je veľká krajina, no aj tak sa o nej vie žalostne málo. Slnko, samba, futbal. Tam to končí. Brazília je najväčším svetovým tajomstvom. Najviac prehliadaným štátom. Krajina sa môže pochváliť asi najlepšou gastronómiou na svete, no vo vašom okolí nájdete skôr mexickú, či thajskú reštauráciu. V literatúre by svet mohol obdivovať mnohých autorov, no pozná ich málokto. Také bojové umenie (capoeira), napríklad, rastie na popularite, no na taekwondo, karate a spol. sa slávou nechytá. Málokto pozná bossa novu, menšiu sestru jazzu. Málokto vie, že pred pár rokmi Brazília preskočila v ekonomickej sile Veľkú Britániu. Málokto poznal do šampionátu iné mesto ako Rio de Janeiro. Brazília je vo svete absolútnou neznámou. Až na futbal.

Keď si nechala brazílska vláda vo svete urobiť prieskum najznámejších Brazílčanov, až deväť z desiatich osobností, ktorých vo svete dokázali aspoň niektorí ľudia identifikovať,  boli futbalisti. Málokto pozná meno prezidentky, málokto pozná hocikoho mimo futbalu. Futbal je prostriedkom Brazílčanov, ako sa prezentovať pred svetom. Ukázať, čoho sú naozaj schopní. Je to prostriedok na zvýšenie národnej hrdosti. Najväčší. Jediný. Preto tak veľa znamená, keď vyhrajú. Preto ešte viac znamená, keď prehrajú.

Včerajšia prehra je národná tragédia. Nie je to prázdna fráza, je to fakt. Kedysi ktosi slávny napísal „futbal je jediná bitka, do ktorej Brazília vstúpila a vyhrala“. Včera utrpela najväčšiu porážku vo svojej histórii. Potupu, pri ktorej finálová prehra s Uruguajom v roku 1950 vyzerá ako smolné poliatie nohavíc na školskom záchode. Ešte nikdy tak brazílsky fanúšik netrpel. Prehra na domácom šampionáte ! S Nemeckom !! 1:7 !!! Na 100. výročie vzniku reprezentácie !!!! Horkou čerešničkou na torte je fakt, že počas tohto zápasu definitívne brazílsky hrdina Ronaldo prišiel o pozíciu najlepšieho strelca histórie.

Keď Scolari včera po zápase označil 8.7.2014 za najsmutnejší deň brazílskej histórie, nebol ďaleko. Brazília šla do turnaja all-in. S prehrou sa síce nechceli zmierieť, no vedeli, že niečo podobné môže nastať. Nie však takýmto spôsobom. Z tejto rany sa bude krajina, kde futbal = život, spamätávať veľmi dlho. Myslí si, že zlyhala ako celok, nielen ako nejaké futbalové mužstvo. Verím, že sa vzchopia čo najrýchlejšie. Žiaden futbalový zápas nestojí za toľko smútku.