Luis Suarez je hráčom FC Barcelona. Zapadne kontroverzný hráč do tímu Blaugranas? Je jeho prestup v súlade s klubovou politikou?

Komentár Jakuba Mihálika

Kde bolo, tam bolo, bol jeden klub, ktorý upútal moju pozornosť. Vydal sa na cestu presadzovania svojich odchovancov. Vyhral s nimi všetko, čo mohol. Hamižné strigy sa však jedného dňa rozhodli, že odchovancov už netreba. Krátka rozprávka sa skončila.

FC Barcelonu som vždy rešpektoval kvôli niekoľkým veciam. Prvou bol fakt, že predstavujú na klubovej scéne niečo ako reprezentáciu, keď Katalánčania svoje národné cítenie vkladajú práve do tohto klubu. Més que un club, Barcelone záležalo viac na reprezentovaní svojho regiónu ako na tom, čo je práve vo svete futbalu moderné. Druhou bol ich atraktívny futbal, ktorý som obdivoval už od čias Kluiverta a spol, hoci boli vtedy v tieni madridského rivala. Treťou vecou bol ich dvadsaťročný projekt vybudovania prvého tímu, tvoreného vlastnými odchovancami svetovej extratriedy. Štvrtou fakt, že odmietali svoje dresy prepožičať sponzorom, pretože na hrudi chceli nosiť katalánske farby bez zahraničnej pomoci.
Neviem, kvôli čomu, no všetky piliere toho, čo Barcelonu robilo Barcelonou, sa razom zosypávajú. Nielen dresy už sú v područí katarských investorov, v Barcelone uvažujú o prepožičaní mena Camp Nou nejakým olejolovcom z Blízkeho východu. To však ešte možno pochopiť, dlhy sa nejak platiť musia. Ťažko stráviteľné sú však ostatné elementy.

Barcelona v minulej sezóne rozhodne na mene nezískala. Nepomohol k tomu prestup Neymara, ktorý je dodnes predmetom vyšetrovania pre možné daňové úniky a kto vie čo ešte. Ďalšou ranou bol trest od FIFA za nekalé prestupové praktiky. Barcelončanom sa síce  podarilo tresť oddialiť, no evidentne ich vystrašil viac, ako sa zdalo. Barcelona totiž začína panikáriť na prestupovom poli. Skupuje všetko, čo môže.
Vecou, ktorá najviac momentálne trápi fanúšikov Barcelony (tých ozajstných v Barcelone), je obrovská prestavba kádra pri zabúdaní na vlastných odchovancov. Už príchod Neymara spôsobil, že dlhostratený syn Cesc Fabregas a miestny hrdina Andres Iniesta museli zmeniť svoje pozície. Thiago Alcantara musel dokonca prestúpiť. Nasledoval Cesc Fabregas. Ďalšími v poradí majú byť Xavi (arabské kluby),  či Pedro. Najnovšou ranou do srdca pravoverného Katalánčana je príchod Luisa Suareza. Jeho angažovanie bude znamenať odchod obľúbenca Alexisa, možno aj Pedra. Nie len rošády v zostave však vyvolávajú s príchodom El Pistolera otázniky.

Ako zapadne Suarez do Barcelony?Hráčsky? Ľudsky? Niet pochýb o tom, že jeden z najlepších hráčov sveta by bol prospešný každému klubu. Kde sa však v systéme, v ktorom sa Lionel Messi tlačí do stredu, a vktorom už takto nie je miesto pre rozvíjanie typických výpadov 70 (možno viac, možno menej) miliónového Neymara, zmestí ďalší stredný útočník? Zlatan Ibrahimović číslo 2? A kde má priestor Barcelona, sužovaná kritikou za nekalé finančné, prestupové a iné praktiky na zapracovanie momentálne asi najnenávidenejšieho hráča sveta? 

Ako sa môžu vedľa seba uživiť traja kohúti, ktorí vyžadujú svojim štýlom hry, aby bol systém postavený na nich? Už dvaja – Neymar a Messi, mali v minulej sezóne problém vyhovieť si.

Politika FC Barcelona sa v súčasnej podobe nápadne podobá tej Florentina Pereza tesne pred pádom jeho prvých Galácticos. Luis Suarez, akokoľvek skvelý futbalista to je, môže byť poslednou skladačkou, ktorá spôsobí preťaženosť stavebnice. Asi už len hodiny delia uruguajského superstrelca od presťahovania sa do Barcelony. Pripojí sa k Rakitićovi, ter Stegenovi, Bravovi a pripraví cestu pre Cuadrada a ďalších, ktorých sa Barcelona narýchlo snaží nakúpiť, aby v pohode prečkala ročný prestupový dištanc. 

Luis Suarez určite v Barcelone nastrieľa veľa gólov. Podarilo sa mu to v Groningene, podarilo sa mu to v Ajaxe, o Liverpoole netreba hovoriť. 
Toto však nie je Barcelona. Toto pre fanúšika Blaugrana pôsobí ako päsť na oko.