Zranenie Nemca Kramera vo včerajšom finálovom zápase opäť otvorilo dôležitú otázku: Kedy zastavíme nebezpečné zranenia hlavy v medzinárodnom futbale?

Svetový šampionát je každé štyri roky príležitosťou na to, aby si FIFA uvedomila, kde má nedostatky. Tento rok sme nečakane, no o to pozitívnejšie privítali signalizáciu lopty za bránkovou čiarou, či sprej na určenie vzdialenosti múru a postavenia lopty. Turnaj nám však odhalil, že FIFA a jej pravidlá ešte stále majú množstvo medzier. V ich potieraní treba začať od základu. Tým je zdravie hráčov.

Zdá sa totiž, že svetový futbal je aj v tomto sto rokov za opicami. Včerajší finálový zápas bol len toho potvrdením. Ako je možné, že Kramer, ktorý evidentne utrpel otras mozgu, musel bezprízorne behať po trávniku ešte 15 minút? Ako je možné, že mu to dovolil tréner, lekár, no hlavne pravidlá? To už nikto nedbá o zdravie hráčov? Nemecký stredopoliar nebol jediný. Mascherano len niekoľko dní predtým utŕžil ranu do hlavy, ktorá by zložila aj hokejistu s prilbou. Pokračoval však v hre. Ešte v skupine sme to isté videli v uruguajskom tíme, v ktorom sa nerozvážne hrdinsky zachoval Alvaro Pereira. Hráči, v ktorých krátko po zranení v oblasti hlavy ešte stále prúdi obrovské množstvo adrenalínu, by nemali byť tými, kto rozhoduje o tom, či môžu pokračovať v hre. V súčasnosti FIFA predáva zodpovednosť tímovému lekárovi, ktorý však takmer vždy spraví hráčovi po vôli. A to je nebezpečné.

V NHL to už pochopili. Zákroky na hlavu, ktoré zaváňajú otrasom mozgu, sú prísne trestané. FIFA v tomto ohľade spí. Kung-fu kopy, zákroky ramenom, či brankárske výpady ďaleko od brány (ako včera Higuaín vs Neuer), vôbec netrestá. Nečudo, že podobných zranení pribúda. A FIFA nereaguje ani po samotnom zranení. Možno by stálo za zváženie dočasné povolenie, v prípade zranenia hlavy, vystriedať hráča, ktorý môže podstúpiť dôkladnejšie prezretie lekárom, ako to, ktoré trvá asi 34 sekúnd. Potom sa môže hráč opäť vrátiť do hry alebo ostať na lavičke, v závislosti na výsledku prehliadky. Striedanie by sa nezarátavalo do troch striedaní, pretože aj včerajšok ukázal, že, ak sa zranenie stane napríklad na začiatku zápasu, tréner radšej riskuje nasadenie hráča späť, ako by si mal minúť jedno striedanie. Že tri striedania sú tu už veky a netreba ich počet meniť? Spomeňte si na prvé desaťročia histórie šampionátov. Vtedy sa striedať nemohlo vôbec a dnes si už takú situáciu nikto nevie ani len predstaviť. Prečo by sme teda nemohli upraviť pravidlá? Veď ide o zdravie hráčov!

Dosť bolo praskania lebiek a otrasov mozgu. FIFA, konaj!