Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Minulý týždeň sa na Slovensku hrali až dva play-off zápasy najvýznamnejších pohárových súťaží, čo nie je každodenná záležitosť, veď sa to u nás zopakovalo až po piatich rokoch. Naposledy sme v tejto fáze mali dva kluby síce pred tromi rokmi, ale vtedy nehrali naraz doma v jeden týždeň. Teraz sa tak stalo, dokonca to bolo dva dni za sebou. Zo všetkých strán každý z vás dostával informácie o zápasoch, vedel dopredu proti komu hráme, zápasy boli rozobrané do posledných detailov, dokonca ich vysielala pre všetkých dostupná verejnoprávna televízia, čo je u nás tiež pomaly sviatok. Po zápasoch sa hodnotili zápasy samotné, hráči hovorili svoj názor a rozoberali sa šance na postup pred odvetami. Mohlo by sa povedať, že sa na nič nezabudlo, ale zabudlo sa!

Zabudlo sa vo veľkom vyzdvihnúť fanúšikov Slovana a Trnavy. Áno, presne tých, na ktorých sa kydá toľko špiny. Ak nejaký ich negatívny moment v minulosti určité média rozoberali minimálne niekoľko týždňov, tak by sa patrilo, aby pri pozitívnom sa to nezakrylo iba jednou otrepanou vetou: „Bola dobrá futbalová atmosféra...“ Nebola dobrá, bola totiž vynikajúca, presne taká, aká tiahne ľudí do hľadísk a z hráčov na ihrisku núti dostať všetko, čo v nich v danom okamihu je.

Ja si naozaj nespomínam, kedy naposledy hlásatelia na slovenských štadiónoch zahlásili dva dni po sebe vypredané. A to ešte keby mohlo prísť viac ľudí, tak príde! Lenže tu nejde iba o to, že bolo plno na tribúnach, tu ide aj o vytvorenú atmosféru od skutočných fanúšikov. Akustický hrozný a divácky odpudzujúci štadión menom Pasienky zažil po 39 rokoch pravú futbalovú atmosféru. A čerstvo zrekonštruovaný štadión v Zlatých Moravciach ukázal, že pre domácich môže byť veľkou zbraňou, ale len keď ho naplnia nielen Trnavčania pri svojom „domácom“ zápase.  

Vďaka tým „najhorším“ fanúšikom, ktorí údajne vyháňajú slušných ľudí z hľadísk, sme aspoň na chvíľu vyzerali ako civilizovaná futbalová krajina. Aj predstavitelia UEFA mohli uznanlivo pokyvovať hlavou, toto určite nečakali.

Za malú chvíľu štartuje kvalifikácia ME 2016 a opätovne hovorím, že naša reprezentácia týchto fanúšikov potrebuje. Veď ak by neprišli na Slovensko za ostatné štyri roky Íri, Rusi a Bosniaci, tak nemáme na domáci zápas našej reprezentácie nielen vypredané, ale ani futbalovú atmosféru. Naši futbalisti sa museli cítiť pri domácich zápasoch s Čiernou Horou, Švédskom, Litvou atď., akoby ich mali za trest. Chcem sa veľmi mýliť, ale bude tomu podľa mňa tak aj za 10 dní proti Malte v Žiline. Nie je to pritom tak dávno, čo všetky tvrdé fanúšikovské jadrá spojili svoje sily v prospech reprezentácie. Vtedy sme mali naposledy skutočnú domácu výhodu, ktorá nás poslala do baráže MS 2006. Teraz by nás také poradie v skupine poslalo rovno do Francúzska.