Už sme spomínali pevnú defenzívu a práve zohratosť hráčov má na nej veľký podiel. Škrtel s Ďuricom odohrali spolu desiatky zápasov, vo väčšine im sekundoval aj Pekarík a Hubočan sa stal akýmsi nástupcom Zabavníka. Kozáčik je brankárskou jednotkou síce iba krátko, lenže brankár je samostatná kapitola, pri ňom nie je zohratosť s mužstvom až tak výrazne potrebná. To sa už netýka stredopoliarov, no naša stredová os Hamšík – Kucka – Pečovský sa famózne dopĺňa, čo výrazne prosieva našej hre. Hamšík si futbalovo rozumie aj s Weissom a ďalšie krídlo, ktoré sa najčastejšie mení kvôli taktike na súpera, sa tiež vždy v zápase nájde, veď každý z kandidátov má už niečo odohrané. A hrote sa chytil aj Nemec, na ktorého si mužstvo už tiež zvyklo. A keď k tomu prirátame, že ofenzíva a defenzíva si navzájom pomáhajú, môžeme hovoriť o skvele zohratom tíme.