Pred pár dňami sa na Slovensku rozvírila debata o tom, či nominácia Ernesta Bokroša na juniorský svetový šampionát vyplýva zo skutočných hráčskych kvalít, alebo je len výsledkom toho, čoho sa naša hokejová spoločnosť bojí ako čert kríža. Tu je náš pohľad.

Dlhé roky sa hovorí o tom, že najmä v mládežníckych kategóriách hrá ten hokejista, ktorého rodičia majú viac peňazí. Aj preto sa predbežná Bokrošova ekipa dostala na pranier a opäť sa spomínali tlačenky a iné zabíjačkové špeciality.

K nám do redakcie takisto prišlo niekoľko podnetov na to, aby sme sa kritickým okom pozreli na nominované mená. Nedali sme sa strhnúť, hoci niektoré hokejové stránky chŕlili lávu a popol. Veď predsa len, šlo o predbežnú nomináciu. Trpezlivosť články prináša, a tak môžeme hodnotiť až teraz.

S čistým svedomím môžem povedať, že na šampionát do Kanady cestuje momentálne najsilnejšia zostava hráčov, ktorými disponujeme. Iste, nájdu sa mená, s ktorými niekto nebude súhlasiť, no tie sa nájdu v každom tíme, reprezentačnom, klubovom, akomkoľvek. Po poslednej úprave kádra sme sa našťastie (aj pre dobro samotných hráčov, ktorým by prípadný neúspech možno zmaril hokejovú kariéru viac ako neúčasť na šampionáte) rozlúčili s menami, ktoré boli spájané s tlakmi zo zväzu, parlamentu, klubov a podobne. Súčasný káder je výborným mixom hráčov z domácich pomerov, top európskych klubov i kanadských junioriek. Je mixom statných hráčov ako Černák, Bondra, Paulovič, Skalický, či Jaroš, ktorí môžu platiť na úzkych klziskách v súbojoch s fyzicky vyspelými Kanaďanmi, či Američanmi, a technických „hračičiek“ ako Reway, Koyš a strelcov, ako Lantoši, či Šoltés. Je to zostava zohratých chlapcov, keď mnohí z nich spolu v jednom útoku absolvovali nespočet turnajov (Reway, Cehlárik). Vytvoriť by sa mal aj dobrý kolektív a odpadnúť by mohlo menšie skupinkovanie, na ktoré sme mali podozrenie počas minulých dvoch šampionátov, veď hráči ako Reway, Paulovič a ďalší sú kamarátmi aj mimo ľadových klzisiek.

Do nominácie, a to je podstatné, nešli hráči len kvôli svojim menám, hoci hráči ako Koyš, Paulovič, Reway, Šiška sú menami známymi od svojich žiackych čias. Každý z nich si prešiel obdobím, keď to vyzeralo, že sa ich hokejový rast zabrzdí, či už kvôli zraneniam, alebo kvôli nehokejovým problémom. No do tohto turnaja pôjdu vo výbornej forme. Paulovič, Maier, či Šoltés pomerne úspešne pôsobia v Zámorí. Jaroš, Reway, Lantoši zase pôsobia v kvalitných zahraničných ligách (seniorských). Kontinuitu zabezpečujú Černák, či Bondra, ktorí sa o rok môžu stať vodcami tímu s Tomekom, Pospíšilom a ďalšími.

Môžeme špekulovať o tom, či sa predsa len nemohol na turnaj dostať práve Pospíšil, ktorému sa v posledných týždňoch darilo. Môžeme špekulovať aj o ďalších menách. Tvrdá slovenská realita však hovorí, že viac ako 25 kandidátov na reprezentačný dres (medzinárodnej kvality) nemáme. A tak musíme variť zo surovín, ktoré máme. Na konci aj tak stojí umenie šéfkuchárovo, lebo práve ten zodpovedá za kvalitu odovzdaného jedla.

Týždeň pred turnajom už môžeme zabudnúť na dohady o nominácii a našim reprezentačným chlapcom zaželať veľa šťastia. Na diaľku budeme držať palce, nech už má dres s dvojkrížom na hrudi, na sebe ktokoľvek.