Slovenskí hokejoví reprezentanti do 20 rokov majú za sebou skupinovú fázu, v ktorej splnili svoju povinnosť a postúpili do štvrťfinále. Ale ak budú chcieť dosiahnuť úspech, musia konečne zabrať všetky štyri útoky, dva a pol nestačí.

Komentár Filipa Chudého

Základná skupina je úspešne za našimi mladými hokejistami, ale to neznamená, že tým sa dostavil úspech. Postúpiť zo skupiny bolo povinnosťou. Tešiť nás môže iba to, že kým my sme aspoň naoko prešli základnou skupinou v pohode, v posledný deň skupinových bojov sa budú trápiť s postupom ešte Fíni a Česi, pričom ich prípadný vzájomný boj o záchranu by mohol patriť k ozdobám turnaja, ale my sa pozerajme predovšetkým na seba.

Ja si dovolím tvrdiť, že aj keď naši reprezentanti vyhrali dva zápasy, ešte ako tím ani zďaleka neukázali maximálny výkon. Zápas s Kanadou netreba radšej hodnotiť, bola to proste hanba na ôsmu. Nemalo by nás oklamať ani víťazstvo nad Fínskom, pretože ja si osobne nepamätám, kedy malo jedno mužstvo v hocakom športe v jednom zápase toľko šťastia ako to naše proti Fínom. A to som zažil už niekoľko českých zápasov v rôznych športoch, keď si na nich to povestné „štístko“ proste sadlo. My sme mali iba tri šance za celý zápas, čo je menej ako málo, ale na druhej strane treba pochváliť famóznu úspešnosť, keďže sme z toho vyťažili dva góly. A to nám stačilo na víťazstvo, keďže súper nastrelil päť tyčiek a navyše všetky puky sa v zápase odrážali v náš prospech.

Ak už by som mal našich reprezentantov za niektorý zápas pokarhať, nebude to súboj proti Kanade, ale ten proti USA, pretože takto „poraziteľných“ Američanov som už dávno nevidel. Chýbal im ich typický ťah na bránu, agresívna hra, bolo to od nich akoby iba znudené verejné korčuľovanie. To my sme im darovali všetky tri góly a tým aj body. Ak by sme do nich išli nebojácne a s vierou vo víťazstvo, museli by sem ten zápas vyhrať. Preto som bol nadšený z pozápasových slov Martina Réwaya, ktorý nepoužil tradičné frázy, ale povedal pravdu, že niektorí spoluhráči sa dostatočne nesnažili, hrali pod svoje možnosti a takto sa na MS hrať nedá, ak teda chcete dosiahnuť úspech. V jeho slovách nebol žiaden typický slovenský alibizmus, čím iba potvrdil, že z neho rastie skutočná osobnosť.

Náš kapitán chce uspieť, lenže sám mužstvo k tomu nepotiahne, hoci zápas proti Nemcom naznačoval chvíľami niečo iné. Lenže tu si treba uvedomiť, že vo vyraďovacích bojoch už budeme hrať iba proti tímom, ktoré nemajú výrazné slabiny, čo nebol prípad Nemecka. Doteraz sme videli zahrať v zápase maximálne dva a pol útoku, zvyšok sa viezol. Body zbiera prakticky iba prvý útok, štvrtý útok, po novom tretí, si tiež odvádza svoju defenzívnu prácu, ale zvyšok mal iba občasné záblesky. To síce stačilo v základnej skupine, ale v play-off už nebude. Ak chceme medailu, čo je práve ten vytúžený úspech, musia už konečne zabrať všetky štyri útoky, a to výkonom na hranici svojich možností. Dá sa to, ale uveriť tomu musia predovšetkým samotní hráči.