Slovenská juniorská hokejová reprezentácia spoznala svojho súpera vo štvrťfinále majstrovstiev sveta. Súper z Česka je hrateľný, ale na semifinále musíme ukázať viac ako doteraz.

Práve v deň, v ktorý si pripomíname rozdelenie Československa a vznik dvoch samostatných štátov, sme sa dozvedeli, že sa česká a slovenská hokejová reprezentácia do 20 rokov stretnú vo vzájomnom súboji o semifinále majstrovstiev sveta. To by bolo úspechom pre obe krajiny, veď naposledy sme v ňom účinkovali pred šiestimi rokmi a Česi musia v histórii zaloviť ešte hlbšie, keďže naposledy medzi štvoricu najlepších prenikli v roku 2005. Nebudeme si klamať, obe reprezentácie sú so svojim súperom spokojné. Naši západní susedia ušli na poslednú chvíľu hrobárovi z lopaty, a tak sú radi za akéhokoľvek súpera, naša reprezentácia zase dúfa v zopakovanie prípravného duelu, v ktorom tesne pred šampionátom Čechov porazila. Česi sa vyhli silnej trojici Fínsko – Kanada – USA, my zase Švédom a Rusom. Aj preto oba tímy môžu na štvrťfinále pozerať optimisticky naladené.

Napriek tomu, však, že sa oba tímy dobre poznajú a tréneri svojich súperov majú určite prečítaných, pôjde o špecifický zápas. Náš tím musí zabudnúť na fakt, že Čechov porazil len pred pár dňami. Zabudnúť treba aj na to, že sa tím trénera Přerosta výrazne trápil v prvých troch dueloch a viazli im prakticky všetky herné činnosti. “Zmŕtvychvstanie” český tím môže poriadne nakopnúť a vliať do žil ešte viac síl, ako keby postúpili s prehľadom a v predstihu. Naoko priechodnejší súper (v porovnaní so Švédskom a RUskom) určite bude obrovsky ťažkou prekážkou a tak treba aj k zápasu pristupovať. Je treba, aby sme ku kvalitnej defenzíve pripojili aj ofenzívu, pretože tá na tomto turnaji úplne absentuje. Ak si odmyslíme zápas s Nemeckom, ktoré pri všetkej úcte, musíme v tejto vekovej kategórii poraziť desaťkrát z desiatich, tak sme za tri zápasy vystrelili na súperove bránky toľko striel, koľko priemerný tím zvládne za jeden zápas. Tak sa do semifinále majstrovstiev sveta nedostáva. Je treba, aby zabral celý tím. Je treba, aby k pokornému prejavu pridali aj zdravú drzosť. Je treba ukázať ešte viac ako doteraz.

Hoci sa momentálne radujeme z bezproblémového postupu a z “hrateľného súpera” (slová trénera Bokroša), treba sa držať pri zemi. Neraz sa, a v tejto kategórii obzvlášť, stalo, že naši reprezentanti dôležitý zápas prehrali v hlavách, nie na ľade.  Ak mladíci mysľou “neuletia”, šanca na prekvapivé semifinále tu je. Tento kolektív na to rozhodne má, ak bude šliapať na plné obrátky.