Máme za sebou prvé hodiny nového roka 2015, pričom v nich ľudia zvyknú rozmýšľať, čo ich v ňom bude čakať. My sme zauvažovali nad tým, čo môže v roku 2015 čakať slovenský šport.

Komentár Filipa Chudého

Športový rok 2014 bol z nášho pohľadu pomerne úspešný, teda aspoň to som počúval snáď od všetkých prakticky celý december. Na jeho začiatku som predpokladal, že dobrý bude, ale ak nám byť úprimný, čakal som od neho ešte trochu viac. Jedna medaila zo ZOH, aj keď zlatá, sa mi máli, a to radšej nebudem spomínať výsledky väčšiny našej výpravy. Ale najlepší slovenský individuálny výkon minulého roka v jedných pretekoch podľa mňa nepodala Kuzminová v biatlonovom šprinte na 7,5 km v Soči, ale chodec Matej Tóth na ME v Zürichu. Skončil síce druhý, ale víťazný Francúz Diniz vtedy vylepšil svetový rekord v chôdzi na 50 km takmer o dve minúty, čo je jeden z najpozoruhodnejších výkonov roka 2014 nielen v športe. Tóth v týchto pretekoch zašiel desiaty najlepší čas chodeckej histórie, čo je výkon, aký sme nedokázali doceniť.

Podobne sme sa tak zachovali k vodným slalomárom Ladislavovi a Petrovi Škantárovcom, ktorí podľa výsledkov na pretekoch vynikali v roku 2014 snáď ešte viac ako naša futbalová reprezentácia, lenže sa nedostali ani do Top 10 najlepších slovenských športovcov za minulý rok, čo je hanba pre celú slovenskú športovú žurnalistiku, teda lepšie povedané pre tých, čo ich nepochopiteľne odignorovali.

Ale boli to práve futbalisti, ktorí nám robili v roku 2014 najviac radosti. Ani ja som neočakával, že naša reprezentácia vyhrá osem zápasov z deviatich, ale zároveň som vedel, že máme svetové mužstvo, čo chlapci pod vedením Jána Kozáka iba potvrdili. Nebudem teraz tvrdiť, že v roku 2015 si vybojujeme postup na ME do Francúzska, keďže ja som to napísal už pred kvalifikáciou, len chcem dodať, že nemali by sme naše úspešné výsledky považovať za samozrejmosť. Väčšinu zápasov v tomto roku budeme hrať doma, a tak by sme si mali futbalový rok 2015 poriadne užiť. Úspech v podobe postupu na ME 2016 bude síce veľký, ale ja verím, že sa nám spoločne podarí ešte jeden väčší, a to ten so zapĺňaním štadióna aj v naoko menej významných zápasoch. Bude to síce ťažšie ako poraziť Španielov, ale dá sa to.

Hokejová reprezentácia má tú výhodu, že jej stačí vyhrať jeden štvrťfinálový zápas a celý rok sa pokladá za úspešný. No sám som veľmi zvedavý, či „domáce“ prostredie v susednom Česku bude pre nás vlastne výhodou, keďže fanúšikovia budú hráčov hnať do útoku, kým my sa môžeme presadiť už skôr iba pevnou defenzívou.

No rok 2015 nebude iba o tradičných športových vrcholoch slovenského fanúšika, ale bude hlavne kvalifikáciou na OH 2016 v Riu. Na to sa bude sústrediť väčšina športovcov. Preto ich môže skôr zaujímať boj o miestenku ako prípadný zisk medaily. Nepochybujem o tom, že naši najlepší si miestenky vybojujú, len som v očakávaní, či po dlhých 16 rokoch budeme mať na OH aj kolektív. Najväčšie šance majú basketbalistky, lenže na to budú potrebovať najskôr zvládnuť júnové ME.

Kým o športovom úspechu futbalistov v roku 2015 prakticky nepochybujem, v iných športoch som už na vážkach. Hokejisti budú potrebovať veľký kus šťastia, hádam sa preto na nich niečo v Česku nalepí. Ale to vlastne budú potrebovať všetky naše kolektívne športy, ale nie som si vôbec istý, či aspoň tretina z nich dosiahne úspech. A tiež si nie som istý, či budeme mať v roku 2015 aspoň toľko medailí, koľko ich bolo v roku 2014. No pevne dúfam, že vážky sa čo najviac krát priklonia na stranu našich športovcov, pretože chcem takto o rok napísať, že športový rok 2015 stál zo slovenského pohľadu za to!