Slovenskí juniori podľa očakávaní podľahli v semifinále MSJ favorizovanej Kanade. Za svoj výkon sa však nemusia hanbiť.

Slovenský hokej neponúka priehrštie dôvodov na radosť. Preto, keď nejaký príde, treba si ho užiť. Aspoň nachvíľu. Ja som si včerajší zápas proti Kanade užil, napriek nočnej hodine. Nenechal som si ho pokaziť, ani výsledkom 5:1, ani zvláštnym popiskovaním ruských arbitrov, ktorí robili chyby na jednu i druhú stranu, no viac na tú jednu ako druhú. Nepokazili mi ho ani srdcervúce príbehy kanadských rodičov v hľadisku, ktorým sa domáca réžia venovala miestami viac ako hokeju. Pochopil som, že aj Kanada hrá na city, a tak by som asi aj prežil, keby Nick Petan svoj tretí gól venoval z Afganistanu sa vracajúcemu vojakovi, po vzore ich južných susedov. Nepokazili mi ho ani smiešne úškľabky niektorých kanadských hráčov, ktorí, keď sa zbadali v kocke nad ľadom, okamžite nahadzovali „som nad vecou“ grimasy, hoci rozhodne očakávali rýchlejšie zlomenie súpera. Snáď sa chlapci zbadajú. A nenechal som si ho pokaziť ani typickým kanadským vyrývaním od Domiho až po Duclaira. Nenechal som si ho pokaziť ničím, veď semifinále majstrovstiev sveta nehráme každý deň, ani rok. 

Môj zážitok umocnila prvá tretina v podaní našich. Sledovali sme najlepší výkon našich proti Kanade za uplynulých 16 rokov. A nebyť hlúpeho vylúčenia, možno by sme v prvej tretine udržali remízu. Naši hráči sa kanadskému superfavoritovi vyrovnali v nasadení, fyzickej stránke, šanciach a s prižmúrením oka i v korčuľovaní. Až v druhej polovici nás Kanada jasne predčila. Bola o triedu lepšia, no aj to je úspech, pretože na papieri je lepšia o triedy minimálne tri. 

Konečný výsledok je zaslúžený. Naozaj sme nemali, nemáme a s pravdepodobnosťou blížiacou sa stovečke, ani mať nebudeme, na to, rovnať sa Kanade. Stret s Mekkou hokeja nám poskytol ďalšiu príležitosť na to, aby sme začali pracovať na tom, v čom zaostávame. Aj včerajší/dnešný zápas ukázal, že brániť vieme aj proti tým najlepším tímom, no bez gólov sa veľmi často nevyhráva. Možno aj to je výzva do nového roku pre Bokrošom ospevovaný projekt Slovensko 20, ktorý musí prekonať tieň brániaceho mužstva, ktorý sa naň nalepí aj na každom šampionáte. Aj včerajší zápas nám ukázal, že každý juniorský tím je zdolateľný, ak máte vyvážené všetky zložky hry, nielen obranu a brankára.

Apropos, GODzilLA. Aj výkon tohto chlapca je dôvodom toho, prečo môžeme ísť zo zápasu so vztýčenou hlavou. Neviem, či existuje vo svete náročnejšie publikum, ako to v Toronte, aj preto sú ovácie pre nášho GOALIEho, niečím nesmierne cenným. Nesmierne cenným je aj semifinále pre našu krajinu. Ani po štvorgólovom rozdiele sa nemáme za čo hanbiť.