Švajčiarsko sa vzdalo kandidatúry na usporiadanie MS 2019. Slovensko tak, ako jediný kandidát, s veľkou pravdepodobnosťou privíta svetovú hokejovú smotánku. V zlých časoch slovenského hokeja to musíme len a len privítať.

Pozitívnych správ o slovenskom hokeji je ako šafranu. Nestáva sa často, aby náš najpopulárnejší šport potešil ľudí, hoci i dvakrát do roka. Tento rok sa píše ešte len dvanásty január a už teraz nám tento zimný šport roztopil zamrznutý úsmev dvakrát Prvýkrát sa to podarilo juniorom, ktorí siahli na šokujúcu medailu, teraz nás zase teší fakt, že s veľkou pravdepodobnosťou sa svetový šampionát opäť uskutoční u nás. Že to nie je dôvod na úsmev?

A veru je! Slovenský hokej je totiž na tom tak zle, že potrebuje každú, hoci aj na 50 percent, dobrú správu. Potrebuje záujem sponzorov, záujem štátu. Potrebuje sa zviditeľniť smerom do sveta, keďže aj taká maličkosť, ako hlasovanie do NHL All-stars výberu, ukazuje, že naše meno v zahraničí už veľmi necvengá. Šampionát opäť rozhorí davovú psychózu, ktorá s podobným turnajom ide prakticky už ruka v ruke, a možno strhne ďalších nasledovateľov, ktorí budú šermovať minihokejkami kdesi pred panelákom, aj keď u nás mrzlo naposledy asi v roku 1995.

Prvý šampionát, ktorý sa u nás uskutočnil, vyvolával protichodnosť v názoroch. Zahraničie nás chválilo, veď Bratislava i Košice boli skvelou destináciou pre zahraničných turistov a stihli sme vystavať aj pomerne pekné haly. Doma sa však objavovali skôr negatívne reakcie, a to nielen kvôli tomu, že Hanlonov ne-tím totálne vybuchol a vo hviezdnom zložení nedoputoval ani do štvrťfinále. 

Ako to už u nás býva, túto ojedinelú akciu využili na sebaobohatenie snáď všetci, ktorí mohli a možno aj tí, ktorí nemohli. Tŕňom v oku boli vysoké i široké hotely, predražená bratislavská hala zo štátnych peňazí, neschopnosť usporiadateľov skrášliť hosťujúce mestá tak, aby sa našinec nemusel hanbiť, keď mu prišla návšteva zo zahraničia, čachre so vstupenkami a podobne. Práve nádej, že sa všetci spomínaní dostatočne vybúrili, vo mne vyvoláva optimistické očakávanie z druhého šampionátu u nás. 

Už sa nebudeme musieť báť, či „našu“ halu preplatíme troj-, či štvornásobne. Snáď stojí už aj dostatočný počet hotelov. Snáď si teda konečne budeme môcť šampionát užiť a hlavne, snáď konečne prinesie osoh slovenskému hokeju.

Nech už to totiž bolo v akomkoľvek športe, Slovensko doteraz nedokázalo vyťažiť, ani z úspechov, ani zo svetovej pozornosti, ktorú organizácia veľkého podujatia prináša. Deflympiádu nepočítam. V roku 2019 sa u nás uskutočnia MS do 18 rokov, ako aj šampionát v inline hokeji a seniorský hokejový šampionát je treťou, a najväčšou, príležitosťou, ako potvrdiť, že hokej u nás neumiera. Bude to príležitosť, keď sa budú chcieť spoločnosti ukázať svetu, s čím súvisí sponzoring. Ukázať sa budú chcieť aj politici, veď je dobre známe, že sa o šport zaujímajú hlavne vtedy, keď z toho môže „kápnuť“ nejaké marketingové zlaté vajce. Rok 2019 je podľa predpokladov rokom predvolebným, a tak viete ako. 

Viem, som asi naivný optimista. Ale aj tak verím, že organizácia MS 2019, druhého šampionátu na slovenskom území, je dobrou správou, nielen pre fanúšikov, ale pre celý slovenský hokej. Snáď táto udalosť, ak nám ju formálne priklepnú, bude životodárnou injekciou pre náš najpopulárnejší šport.